Čo by ste si so sebou zobrali na opustený ostrov? Takto začína kopec vtipov, ale aj psychologických hier. Odpovede sa rôznia, zväčša však buď povedia niečo o vás, alebo rozosmejú všetkých naokolo. Čo si však zobrať, ak je ten ostrov o veľkosti skalnej pukliny a ste k nemu prikovaný ťažkým balvanom. Ruku na srdce, tu končí všetka zábava. Otázka znie, či tu končí aj život Arona Ralstona.



 Aron Ralston (James Franco) má rád párty, ale ešte radšej si oddýchne od mestského života v divokej prírode. Na bicykli, lezením po skalách a tak. V apríli 2003 to mal byť tiež jeden z tých dní. Spočiatku to vyzerá sľubne. Podmanivá utažská príroda, kaňon Blue John s tajnými krásami a sympatické dievčatá, ktoré sa radi stretnú aj neskôr. Jednu chvíľu si užíva kúsky slobody, aké väčšina dnešných ľudí už nepozná a druhú neveriacky pozerá na kameň, ktorý sa mu postavil do cesty. Nečakane, nedobrovoľne sa divočina zmenila zo sna o slobode na nočnú moru opustenia. Aronovi Ralstonovi začne tikať 127 hodín, v ktorých sa buď oslobodí, alebo zomrie. Ani on, ani divák nemôžu dúfať v scenáristické zázraky, toto je totiž skutočný príbeh ... 



Filmovať skutočný príbeh má svoje obtiaže. O to viac, ak je to príbeh nezvratne smerujúci k jednému koncu a vy ho chcete nakrútiť správne. To znamená dramaticky, ale hodnoverne. Všetci vieme, že Kolumbus objavil Ameriku, že Titanik sa potopil, a že prevrat proti Hitlerovi sa nepodaril. Ak niekto chce napriek tomu robiť film, musí mať buď dobrý dôvod, alebo nápad ako to urobiť. Cameron si pomohol romancou DiCapria a Winslet, režisérovi Dannymu Boyleovi  musela postačiť hlavná postava a možnosti digitálnej kamery. S uznaním kvitujem, že s tým dokázal urobiť naozaj veľa. Nerád by som používal spojenie „varenie z vody“, pretože by degradovalo silu námetu, pravdou však je, že režisér sa musel vysporiadať s otázkou, čo budeme nakrúcať tú hodinu, kým sa dostaneme do finále?
Režisér filmov Trainspotting, Sunshine a Milionár z Chatrče nepatrí k tým, ktorí majú doma Oscara náhodou. Film spolu s kameramanmi nabil vizuálnymi nápadmi, priložil trochu psychológie, načrtol otázku či svet technológii nahrádza svet do ktorého sme pôvodne patrili a tak pôvodne. Subjektívne vzato, lepšie to asi urobiť nemohol. Namakal sa ako blázon. Dokonca Jamesa Franca zmenil z „toho chalana v Spidermanovi“ na rešpektovaného herca. Potiaľ samá chvála. 


Aj s odstupom času sa však vo mne ozývajú kacírske myšlienky. Čo chcel film povedať? Čo by sa stalo, keby bol o polovicu kratší? Je môj mobil dostatočne nabitý, a mám ho pri sebe? Myslím, že si na ne viem ako tak odpovedať, sú však znamením, že niečo nie je úplne v poriadku. Na druhú stranu, myslím, že viac ako inokedy záleží na tom, čo divák očakáva, a s akým životným prednastavením do kina príde. Verím, že pre kamarátov horalov je to nezabudnuteľná etuda o človeku a prírode a pre kolegov z brandže skvelé filmárske predstavenie. Pre mňa osobne film, ktorý napriek svojej vysokej profesionálnej kvalite zostáva mimo môjho emotívneho vnímania. Je príliš drsný, aby bol len filmom len tak na pozeranie a zároveň príliš jednoduchý(?), prvoplánový(?), aby mi povedal niečo špeciálne o živote. 
127 hodín je filmársky veľmi vydarené rozprávanie skutočného príbehu. Napriek tomu svoj pomyselný klobúk skladám pred vôľou a silou Arona Ralstona, nie pred filmom o ňom.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU
127 Hours (USA / V. Británia, 2010, 90 min.) Réžia: Danny Boyle. Námet: Aron Ralston – kniha Between a Rock and a Hard Place (2004). Scenár: Danny Boyle, Simon Beaufoy. Kamera: Enrique Chediak, Anthony Dod Mantle. Strih: Jon Harris. Hudba: A. R. Rahman. Hrajú: James Franco, Amber Tamblyn, Kate Mara, Treat Williams, Sean Bott, Koleman Stinger