|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. 01. 2014
12 rokov otrokom
V uplynulých dňoch získal film 12 rokov otrokom Zlatý glóbus za najlepšiu drámu a anglický režisér Steve McQueen tak úspešne dopĺňa predchádzajúce časti trilógie o neslobode, drámy Hlad a Hanba, v ktorých hlavnú úlohu zosobnil dvorný herec Michael Fassbender. Film zobrazuje príbeh Solomona Northupa, slobodného černocha žijúceho v New Yorku štyridsiatych rokov, v dobe, kedy bolo v mnohých štátoch Južnej Ameriky povolené otrokárstvo a obyvatelia čiernej pleti nedisponovali občianskymi právami, boli majetkom bielych otrokárov. Solomon sa stáva obeťou kupliarov obchodujúcich s „bielym“ mäsom, je unesený a predaný do otrokárstva. V jednom nešťastnom momente prichádza o celý svoj svet, rodinu, prácu, no stráca hlavne najvyššiu životnú výsadu, slobodu.
KINEMAVIDEO1878.Ako napovedá názov filmu, dej zachytáva boj Solomona Northupa s nespravodlivosťou, popisuje jeho dvanásťročný pobyt v zajatí. Životné peripetie vystavujú hlavného hrdinu rôznym skúškam, režisér precízne komponuje dramaticky vypäté situácie, pričom neraz balansuje na hrane únosnosti. Aj napriek tomu McQueen drží všetko pod kontrolou, nejde o citové vydieranie, ale o neprikrášlené, autentické rozprávanie ústiace do katarzného konca. V príbehu neprevyšuje jediná slza. Zdôrazňuje krutosť a násilie ako metaforu života v zajatí, kde je človek zbavený práv odkázaný na nevyspytateľného pána vybíjajúceho si vlastnú frustráciu a nešťastie. McQueen vytvára dusnú, bezvýchodiskovú atmosféru bez náznaku humoru, hlavný hrdina sa však nevzdáva a s jeho snahou v príbehu presakuje nádej. Jeho osud sa odvíja od vedľajších postáv, od cudzích rozhodnutí, na ktoré nemá hlavný predstaviteľ takmer žiadny dosah. Spočiatku sa Solomonovi darí, je bystrí, získa si pána a začne sa nádejať, že svojou šikovnosťou a vzdelaním môže znovunadobudnúť slobodu, no jeho majiteľ, rovnako ako ostatná vtedajšia spoločnosť, ho vníma ako majetok, ku ktorému sa správa nanajvýš „šetrnejšie“,nie ľudsky. So skutočným bezprávím a nesmiernou krutosťou, bez výčitiek páchanou na ľudských bytostiach, je konfrontovaný na bavlníkovej farme u nového majiteľa Edwina Eppsna (Michael Fassbender).
Postavy a ich psychológie sú komplexné, do detailov prepracované, konajú z „vlastnej hlavy“, skutky sú vysvetlené, dôvody dopovedané, harmonicky udávajú smer príbehu, ktorý je dokonale zvládnutou scenáristickou prácou, nič nechýba, ani neprevyšuje, dôkladne zdôrazňuje to, čo je podstatné, popri hlavnej dejovej línii poodhalí tie vedľajšie len v intenciách nosnej myšlienky, ktorú podčiarkuje a prehlbuje. Dramaturgia je harmonická, každá scéna má v príbehu opodstatnenie a posúva ho bez zaváhania vpred. Na to, aby bola dosiahnutá nepredvídateľnosť zaručujúca absolútne divácke sústredenie postačil výborne premyslený scenár, ktorý pracuje síce so štandardnými rozprávačskými postupmi a nevyhýba sa ani prvkom objavujúcim sa v už existujúcich filmoch zachytávajúcich otrokárstvo v Amerike (krutý plantážnik je až archetypálnou postavou žánru). Všetko však zapadá do kontextu autorsky osobitej výpovede s citom pre vypäté dramatické situácie. Jednotlivé obrazy, aj keď nie sú svojím obsahom prevratné (napríklad bičovanie otroka, otrokom, tresty za nedostatočnú prácu, nezmyselné dokazovanie nadradenosti pána nad otrokmi a podobne), v príbehu vytvárajú nové významy, autor ich využíva na rozohrávanie dramaticky silných situácií s mimoriadne hlbokou emocionalitou.
Aj keď je hudobná zložka výrazná, použitá je s mierou, tvorcom sa darí nenápadne štekliť jednotlivé emócie diváka bez toho, aby mal pocit citového vydierania, alebo prílišného tlaku. Hudba sa stáva svojbytným výrazom, nie ilustráciou (napríklad spev černochov pri práci, pri pochovávaní jedného z otrokov, alebo hra na husle, ktorá sa pre hlavného hrdinu stáva fatálnou). Aj keď nejde o výrazné myšlienkové novátorstvo, ani prevratné spracovanie, dôležitá je potenciálna sila, ktorú závažná téma prináša a film 12 rokov otrokom dokazuje, že režisér a scenárista si ju uvedomovali od začiatku a vysali ponúkaný materiál až na kosť.Film ukazuje krehkosť slobody, keď ju máme zdá sa byť absolútnou samozrejmosťou, McQueen si uvedomuje jej dôležitosť a snaží sa pripomenúť divákom, aby si vážili právo na vlastné rozhodovanie. Po odchode z kina nejeden z nás pocíti ľahkosť slobodného kroku a so šťastím si odfúkne, keď zistí, že kľúč od vlastných reťazí má stále vo svojom vrecku...12 Years a Slave (USA/UK, 2013, 134 min.)Réžia: Steve McQueen. Scenár: John Ridley, Solomon Northup (kniha). Hrajú: Chiwetel Ejiofor, Michael K. Williams, Michael Fassbender ...
Postavy a ich psychológie sú komplexné, do detailov prepracované, konajú z „vlastnej hlavy“, skutky sú vysvetlené, dôvody dopovedané, harmonicky udávajú smer príbehu, ktorý je dokonale zvládnutou scenáristickou prácou, nič nechýba, ani neprevyšuje, dôkladne zdôrazňuje to, čo je podstatné, popri hlavnej dejovej línii poodhalí tie vedľajšie len v intenciách nosnej myšlienky, ktorú podčiarkuje a prehlbuje. Dramaturgia je harmonická, každá scéna má v príbehu opodstatnenie a posúva ho bez zaváhania vpred. Na to, aby bola dosiahnutá nepredvídateľnosť zaručujúca absolútne divácke sústredenie postačil výborne premyslený scenár, ktorý pracuje síce so štandardnými rozprávačskými postupmi a nevyhýba sa ani prvkom objavujúcim sa v už existujúcich filmoch zachytávajúcich otrokárstvo v Amerike (krutý plantážnik je až archetypálnou postavou žánru). Všetko však zapadá do kontextu autorsky osobitej výpovede s citom pre vypäté dramatické situácie. Jednotlivé obrazy, aj keď nie sú svojím obsahom prevratné (napríklad bičovanie otroka, otrokom, tresty za nedostatočnú prácu, nezmyselné dokazovanie nadradenosti pána nad otrokmi a podobne), v príbehu vytvárajú nové významy, autor ich využíva na rozohrávanie dramaticky silných situácií s mimoriadne hlbokou emocionalitou.
Aj keď je hudobná zložka výrazná, použitá je s mierou, tvorcom sa darí nenápadne štekliť jednotlivé emócie diváka bez toho, aby mal pocit citového vydierania, alebo prílišného tlaku. Hudba sa stáva svojbytným výrazom, nie ilustráciou (napríklad spev černochov pri práci, pri pochovávaní jedného z otrokov, alebo hra na husle, ktorá sa pre hlavného hrdinu stáva fatálnou). Aj keď nejde o výrazné myšlienkové novátorstvo, ani prevratné spracovanie, dôležitá je potenciálna sila, ktorú závažná téma prináša a film 12 rokov otrokom dokazuje, že režisér a scenárista si ju uvedomovali od začiatku a vysali ponúkaný materiál až na kosť.Film ukazuje krehkosť slobody, keď ju máme zdá sa byť absolútnou samozrejmosťou, McQueen si uvedomuje jej dôležitosť a snaží sa pripomenúť divákom, aby si vážili právo na vlastné rozhodovanie. Po odchode z kina nejeden z nás pocíti ľahkosť slobodného kroku a so šťastím si odfúkne, keď zistí, že kľúč od vlastných reťazí má stále vo svojom vrecku...12 Years a Slave (USA/UK, 2013, 134 min.)Réžia: Steve McQueen. Scenár: John Ridley, Solomon Northup (kniha). Hrajú: Chiwetel Ejiofor, Michael K. Williams, Michael Fassbender ...
12 rokov otrokom
Autor: Roberta Tóthová
Zdroj: Kinema