Francúzsky pokus o vtipnú romancu a návrat do starých zlatých časov...

Romantické komédie to majú v tomto roku pomerne ťažké. Časť sa k nám ani nedostala (When in Rome), niektoré boli príšerne nakrútené (Priestupný rok), multiromantika tento rok za veľa nestála (Valentín) a nedávna Láska na diaľku bola na vkus niektorých divákov dosť vulgárna. Preto treba skúsiť zmeniť krajinu vzniku – a nakúpiť na domácom kontinente. Francúzi to kedysi vedeli a možno nastal čas znova zažiariť.


 Alex Lippi a jeho sestra majú zaujímavú službu. Ľudia mu platia za to, aby sa fiktívne zahľadel do objednanej slečny, vyvolal rozpaky či úplne rozbil jej súčasný vzťah a išiel ďalej. Lebo mnohé ženy sú v súčasnosti smutnučké, tápajú vo svojich citoch k otrasným chlapom a ich priatelia im chcú takto dobre. Alex je navyše profesionál s osvedčenými fintami, tu zahrá na city fingovaným plačom, tam vzťahom k detičkám, skrátka hajzel na pohľadanie pri svojom zamestnaní, ale inak sympatický chlap. A samozrejme, sám nezamilovaný. Jeho najnovší tip mu má pomôcť z dlžôb, do ktorých sa zamočil (výlet do Maroka čo-to stojí, aj keď lámete srdce na objednávku) – cieľ: za týždeň zničiť vzťah Juliette so zámožným Angličanom. Je to fuška, pretože tu všetko klape, o pár dní má byť svadba a... Alex sám niečo aj pocíti...

Je to určite zaujímavý námet, najmä v prvej polovici, keď sa nám predstavujú hlavní hrdinovia, vidíme úspešné Alexove pokusy a zistíme, ako jeho fintičky fungujú. Potom sa na scéne objaví božská Juliette, na ktorej by oči nechal takmer každý chlap a začnú trable. Tie sa sčasti prenesú aj do scenára či realizácie ďalšieho diania. Ako hovoria borci z Inception, keď zlyhá základný plán, treba improvizovať – no tu stráca Klamač sŕdc svoje grády.


Poznáte to sami – opakovaný vtip nie je vtipom. Niektoré momenty už nie sú svieže, skôr trápne a autori to zaknihujú jednou scénou, keď už všetko vyzerá pre hrdinu mizerne. A osud i vôľa scenáristu mienia inak, tak treba z ničoho nič zaradiť spiatočku a dať hrdinovi novú šancu. Tento bod nie je absolútne nikde vysvetlený a tu vzniká najväčší problém – ako veriť filmu a vývoju postáv, keď z ničoho nič predloží divákom podstatný zvrat len tak lacno, pretože sa má stať?
Hovoríme samozrejme o romantike, i keď táto línia dlho ostáva nepovšimnutá a autori sa naplno venujú komike, pravda so sériou francúzskych vagabundov, milých otcov s veľkým tajomstvom či samotných dohadzovačov. Humor funguje prvých 30-40 minút, no potom sa vytratí – a treba presedlať na romantiku. City dostávajú priestor, ale už sa vyložene hrá na efekt a opätovne príliš lacné získanie vytúženého. Prečo máme tomu veriť? Pretože po 23 rokoch bude stará generácia paf z etudy z Hriešneho tanca a roztúži sa ako Juliette? Ťažko.


Pritom (K)lamač sŕdc má solídne obsadenie – Romain Duris ťahá prakticky celý film, no niektoré momenty sú už máličko prehnané a ani on ich svojím šarmom neutiahne. Vanessa Paradis je dlho nedobytnou Bastilou, ale... do konca titulkov a pri spomienke na Hriešny tanec sa dejú divy.
(K)lamač sŕdc je dobrá romantická komédia a občas z nej zafúka závan starých dobrých filmov z Riviéry, no po toľkých prechválených recenziách z Európy i USA mi príde ako malé sklamanie. Scenár nie je totiž taký originálny a herecké výkony sú máličko prepálené na to, aby sa film stal novou francúzskou klasikou. Ale nad priemerom bez problémov vyčnieva – ideálne na rande.
L’arnacoeur (Francúzsko, 2010, 105 min.) Réžia: Pascal Chaumeil. Scenár: Laurent Zeitoun, Jeremy Doner, Yohan Gromb. Kamera: Thierry Arbogast. Strih: Dorian Rigal-Ansous. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Romain Duris, Vanessa Paradis, Andrew Lincoln, Franćois Damiens, Julie Ferrier, Héléna Noguerra