|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. 08. 2005
Život pod vodou so Stevom Zissouom
Pre jedného nezáživný a príliš zvláštny film prekĺzajúci medzi prstami, pre druhého splnený sen a geniálna hračička s mnohými presahmi a vycibreným hereckým obsadením, pre ďalšieho možno postmoderna par excellence s príchuťou bizarnosti a prapodivnosti, evokujúca Felliniho, Godarda či Viscontiho, ale aj béčkové sci-fi a prírodopisné dokumenty. Každopádne kvalitu musí posúdiť každý sám a dá sa ľahko rozhodnúť vďaka predchádzajúcej tvorbe Wesa Andersona (Rushmore - Ako som balil učiteľku, The Royal Tenenbaums - Taká zvláštna rodinka), o priemernom prevedení disku, ale bohužiaľ niet pochýb.
FILM: Ako to kedysi hovoril Woody Allen vo svojej romantickej komédii Annie Hall, ktorá vtedy porazila Blízke stretnutia tretieho druhu a Hviezdne vojny? Možno si ešte spomeniem na konci... Prerozprávať príbeh samotného filmu je takmer nemožné, vlastne úplne nemožné vzhľadom k celkovému zaľudneniu univerza, takže si budem musieť vystačiť len s trochu abstraktným pojmom, že Život pod vodou je film o dospievaní, v ktorom sa trie absolútne unikátnym spôsobom sentimentalita s infantilitou v takej miere, že to v niekom môže vyvolať až nekritickú radosť a spomienky na detstvo spolu so všetkými tými dobrodružnými románmi a náučnými reláciami či krásnymi dokumentmi nahliadajúcimi na svet pod vodou. Príbeh Života pod vodou je síce maximálne banálny a až smiešne prostý (Bill Murray ako Steve Zissou ide pomstiť svojho priateľa a ide si to rozdať "na férovku" s jaguárovým žralokom a možno natočí po dlhej dobe aj kvalitný a divácky úspešný dokument, taktiež porazí svojho súpera a ex-priateľa svojej manželky Jeffa Goldbluma, vyrovná sa so svojou smiešnou heroickosťou a arogantnosťou... a možno nájde aj strateného syna (Owen Wilson) a novú lásku v reportérke (Cate Blanchett)), ale v tom tkvie jeho hlavné kúzlo, sila a pôsobivosť - a tiež to, s akou úprimnosťou, nadhľadom a až detskou hravosťou sú nám podávané tie najväčšie možné pravdy o živote vôbec.
Celkom paradoxné je to, že sa na Steva Zissoua dá pozerať dvomi možnými, úplne odlišnými spôsobmi, ale ani jeden neprevyšuje ten druhý: ako na ďalší americký príbeh muža po štyridsiatke a v prechode, ktorý sumarizuje svoj bezcenný a ničotný život, hľadajúc únik z pasce každodennej reality, alebo ako vzorový model recepcie sveta mladého pozorovateľa, ktorý má neohraničené množstvo fantázie a veľmi veľa neodolateľných nápadov, ale musí sa vyrovnať s tým, že všetko nie je tak jednoduché a prehľadné, ako si v prvotnej naivnej predstave myslel. Dôkazom buď jedna jediná scéna z filmu, takto z kontextu diela vytrhnutá pôsobiaca snáď až nepatrične - Steve Zissou vyťahuje list, ktorý mu písal jeho údajný syn ešte ako malý, a podáva ho svojmu údajnému synovi, ktorý sedí vedľa neho a pilotuje helikoptéru - najskôr uvidíme pokrčený papier s rozmazaným písmom, ako ho vidí Steve svojimi očami, druhýkrát položený na písacom stole s písacími pomôckami zoradenými vzorne vedľa seba, ako keby ho údajný syn v tom veku práve písal - pričom tieto dva pohľady fungujú nezávisle na sebe a pritom sa zároveň aj oba podporujú.
Teraz si asi hovoríte, že som sa asi zbláznil (áno, ale to už bolo dávno :-) a že nie je možné, aby niečo tak bláznivé mohlo byť úplne seriózne a ešte aj s nejakým presahom, ale to sa skutočne mýlite, pretože celková hravosť sa odráža už na podaní a film je rozprávaný prevažne detskou optikou, keď postava Owena Wilsona slúži ako sprievodca dejom, pretože je to práve on, kto obdivuje svojho možného otca Steva Zissoua. To dalo veľkú možnosť "vyblázniť sa" animátorovi Henry Selickovi, známemu vďaka kultovej Nightmare before Christmas a nepodarenému celovečernému filmu s Brendanom Fraserom Opoparchant (Monkeybone), ktorý stvárňuje podmorský svet s neexistujúcimi tvormi, ktoré napriek tomu alebo práve preto vyzerajú reálne a kľudne by mohli byť skutočné - ale nie sú. Ak poznáte (učite poznáte :-) knihy či filmy o Harry Potterovi a hovorí vám niečo meno/názov Bertíkove kúzelné fazuľky stokrát inak, viete presne, ako rozmanitý a nepopísateľný je podvodný svet Života pod vodou.
Ale tento svet by nefungoval bez poriadnej posádky a hlavne hercov, ktorí sa objavili už v predchádzajúcich Andersonových filmoch, nech už sa jedná o Owena Wilsona, ktorý inak s Wesom až na túto výnimku spolupracuje na scenároch, alebo Billa Murraya, ktorý prijal napr. úlohu v Rushmore (Ako som balil učiteľku) zdarma len po prečítaní scenára, aby mohol v takom filme účinkovať. Pričom tu platí, že pokiaľ si film požičiate a budete chcieť zhliadnuť ďalšiu bláznivú komédiu s tým známym komikom z Krotiteľov duchov či Cadyshacku, tvrdo narazíte ako keby ste chceli zájsť na Večný svit nepoškvrnenej mysle s tým, že to bude tretí Ace Ventura či nejaký/akýkoľvek film Toma Shadyaca. Rola Billa Murraya v Svete pod vodou so Stevom Zissouom má viac ako jeho kreácia v Jarmuschovom poviedkovom čiernobielom filme Káva a cigarety bližšie k jeho postave rokmi poznačeného Boba v Stratených v preklade. Je čírym potešením sledovať jeho plne sústredenú, herecky skvelo vyzrelú a súcitne úsmevnú rolu Steva Zissoua, čo platí aj pre Owena Wilsona, ktorý si vlastne len zopakoval svoju postavu rozvitú v Roachovej komédii Svokor je lotor, ale pridal k nej viac zamyslenia i "nepoškvrnenosti" a menej entuziazmu. Anjelica Huston sa asi nikdy nezbaví prekliatia ohľadom Morticie z Rodiny Addamsovcov, ale patrí sa naj jej adresu aspoň povedať, že tu podáva svoj najlepší herecký výkon práve od najlepšieho filmu Barryho Sonnenfelda. Jeff Goldblum už je potom len povestnou čerešničkou na tejto viac ako chutnej torte, naviac jeho podanie napoly homosexuála/napoly snobského miliardára a Zissouovho protivníka - je proste a jednoducho "k sežrání" :-)
To všetko vyššie zmienené by ale spolu nedržalo pohromade nebyť hudby, ktorá by si určite zaslúžila nejaké vzácne ocenenie za svoju rozmanitosť a nápaditosť - kde inde počujete piesne Davida Bowieho spievané v portugalčine? Kde inde zaznie úplne trápna a hrozná hudba ako z nejakého lacného béčkového seriálu, ktorá potom ale s mohutným orchestrom a majestátnym podaním zaznie v emocionálne vypätých scénach? No rozhodne nikde inde ako u Wesa Andersona, 35-ročného filmára s nezameniteľným štýlom, ktorý zatiaľ vo svojom poslednom diele ponúka niekoľko divácky nezabudnuteľných scén (tanec na hudbu idúcu zo skafandra, záchranná misia, vyslobodenie sa z pút a útok na pirátov za zvukov hudby bez zvukových efektov pri streľbe... a tak by som mohol pokračovať donekonečna). A to nehovorím o tých dialógoch, ktoré sú bizarne vtipné a "k popukání" zábavné, ale sú tak strašne zvláštne a ich humor spočíva v jemne vybalansovanej hrane medzi trápnosťou a idiotskou genialitou. Jeden príklad za všetky: "Za dvanásť rokov bude môjmu dieťaťu jedenásť a pol." - "To je môj obľúbený vek!" - Tne smútok, melanchólia a pritom silná snaha o zmenu sú proste nepopísateľné a ja rezignujem len na alibistické tvrdenie, že niekomu sadnú, ale niekomu na druhú stranu vôbec.
A to ešte ani nehovorím o tom, že sa natáčalo v pamätných ateliéroch Cinecittá (felliniovský nádych je neprehliadnuteľný) a záver filmu je už v úplne inej, povedal by som až kubrickovsko-odyseovskej dimenzii, ktorá je jedna z najprecítenejších a najnádhernejších scén, ktoré sa kedy dajú vo filme vidieť, ale potom nasleduje jemná pocta na Bukaroo Banzai a všetko je opäť v starých dobrých koľajach, ale s iným zmýšľaním pre postavy... A už som si spomenul: "Milostný vzťah je ako žralok, musí sa pohybovať, aby neumrel." Ach tá moja senilita, dosť často si ju mýlim so sentimentalitou, aj keď nosím červenú čiapočku a modré elasťáky. Ospravedlňte ma, idem si v priliehavých plavkách s pivom v ruke zašpliechať v detskom bazéne...
DVD: Nie je sa čomu diviť, že u nás Život pod vodou rovnako ako kedysi Taká zvláštna rodinka vychádza na úbohom jednom jedinom disku, pretože pre distribútora je to už tak veľké riziko, ktoré sa zjavne i tak nanešťastie nezaplatí, ale u Života pod vodou so Stevom Zissouom môžeme byť aspoň radi, že na prvom filmovom disku nejaké bonusy boli a nejedná sa teda o "holú placku" so samotným filmom. Tí hovoriaci/rozumejúci po anglicky si určite už dávno objednali zahraničné "criterionské" vydanie s nadpriemerným obrazom a zvukom a mnohými zaujímavými bonusmi - o vytváraní podvodného sveta cez neskrátené piesne Davida Bowieho v portugalčine a všetkých tých fantastických stvoreniach - na druhom disku.
Čo je ale absolútne poburujúci a vôbec nemiestny fakt, je NEABSENTUJÚCA slovenská podpora nielen pri filme, ale i pri všetkých bonusových materiáloch na disku (dobre, veľa ich nie je, ale do slovenského jazyka preložený komentár niekedy nenájdeme ani u diskoch s česky otitulkovanými bonusmi). O to viac potešujúci je holý a prostý fakt, že som si nevšimol väčšie gramatické výkyvy. Áno, skutočne SÚ TU SLOVENSKÉ TITULKY, schválne som to kontroloval a nejedná sa o slovinské, aj keď sa mi to stále nechce veriť. Nechápem ale, prečo film, ktorý sa vyhol slovenskej distribúcii, má na DVD slovenské titulky nielen pri filme, ale aj u bonusov...
Keď sme už prišli o zaujímavý druhý disk až po okraj nabitý bonusmi, buďme aspoň radi, že tu máme "criterionské" vydanie, ktoré vždy prináša silne nadpriemernú obrazovú a zvukovú kvalitu, aj keď o takej DTS stope u Života pod vodou môžeme tak akurát snívať, i keď by sa viac než kde inde hodila na všetky tie zvukové efekty a prenikavé piesne. Nezáleží na tom, že sme prišli o DTS stopu, ale o to, že bola nahradená českým dabingom. Nič proti jeho prekladu, je na veľmi vysokej úrovni a vlastne len verne kopíruje titulky bez väčších či inak výrazných odlišností, ale kardinálny problém nastáva, keď máme poslúchať hlasy celej posádky, ktoré znejú ako dabované nejakým zborom detí z prvého stupňa základnej školy, ktorý práve išiel autobusom na súťaž s chorálnym spevom a kým tam došli, deti mali barytónový hlas.
Ale človek, ktorý si požičia tento film na DVD, zjavne nebude našťastie vyžadovať dabing, ktorý je čo do technickej stránky zrovnateľný s anglickým/americkým originálom, i keď má pomerne stíšené a ťažko zrozumiteľné dialógy. Pôvodná 5.1 stopa má veľmi detailné zvukové efekty s perfektne počuteľnými vlnami a inými zvukmi mora ako sú čajky či maják (schválne, či by ste spoznali rozdiel :-), pocit priestorovosti sa tiež celkom vydaril a pre moje potešenie "basák" bol aktívny počas celého filmu. Ale tu ide hlavne o dialógy, a tie sú zrozumiteľné a čisté bez šumu, takže nie je veľmi čo kritizovať.
Obraz sa tiež viac než podaril, farby sú veľmi "farbité" (ehm :-) a silne sýte, na môj vkus povedal by som až príliš. Film sa nestráca v tmavých pasážach a ani sa v nich netopí, tu nevidím problém, ale niektoré scény vykazujú jasné mäkčenie a podobné problémy, ktoré spolu s absenciou zvukovej stopy v DTS majú za následok to, že som od pôvodne zamýšľaného hodnotenia disku číslom 7/10 zvoli "iba" priemerných, no neurážajúcich 6/10.
Miesto, ktoré si väčšinou vyhradzujem v recenzii na základný popis bonusov, bude tentoraz kratší ako obvykle. Jediným skutočným a zaujímavým prídavkom je audio komentár režiséra a scenáristu, ktorý má bohvieprečo vypípané pasáže, keď sa hovorí o jednej veľkej dokumentárnej inšpirácii pre film (otázkou je, či ide o sofistikovaný vtip alebo erudovanú ochranu pred možnou žalobou). Veľkým plusom sú titulky, pretože obaja páni hovoria v reštaurácii (!), kde tiež napísali scenár (!!) a odkiaľ chodili do neďalekého kina pre inšpiráciu na staré klasiky (!!!).
Nechcel by som to so slovným hodnotením komentára nejak razantne prehnať, aby som potom nedostal v diskusii pod článkom vynadané, že niekto v živote nepočul niečo tak nudné a pseudomúdre, ale za tie roky mnou napočúvaných pokecov vidím, že sa týmto dvom pánom darí byť múdro vtipnými (t.j. nenadávajú, aby pobavili divákov, ani nepopisujú pikantnosti zo zákulisia), i keď uznávam, že neustále narážky na Rohmera a spoločenské strápnenie pri označení Života pod vodou ako "godardovského" filmu nemusí pripadať vtipné každému. Tiež je to asi prvá audio stopa, kde sa popisujú charaktery, ale mne to - čuduj sa svet - nevadí! Je vidieť, že Wes Anderson spolu so scenáristom Noahom Baumbachom sú skutočnými filmovými nadšencami a ich rozprávanie sa prenáša aj na divákov. Dokonca ani to rozprávanie o scenári a stavbe pľacu nevyznieva nudne, čo si zasluhuje veľké uznanie. Len škoda toho hluku všade okolo - nahrávať komentár v reštaurácii je možno zaujímavý nápad, ale pre následných poslucháčov nemilé vzhľadom k ruchom ako sú zvoniaci mobil či okolo sa rozprávajúci ľudia.
Ak vo filme o filme čakáte informácie o animačnej stránke veci a zaujímavosti o výprave, nedozviete sa nič viac než to, čo ste predtým už vedeli. Jedná sa o klasický propagačný produkt, ktorého kvalita je skutočne splachovacia a občas ho zachraňujú len vtipné glosy Owena Wilsona, i keď Wes si asi všetky zaujímavosti nechal na komentár. Film o filme nazvaný "Starz on the Set" má niečo málo cez štrnásť minút a zaujímavé sú v ňom tak jedine rozhovory a zábery stavby lode v slávnych ateliéroch.
Možno vás zaujme položka s vystrihnutými scénami, ale bohužiaľ asi budete sklamaní, aj keď v menu vyzerajú "nabúchane", z celkových deviatich je zaujímavá možno jedna až dve a dohromady majú okolo piatich minút. To už je zaujímavejších päť minút nepodarených scén, ktoré sú skryté v hlavnom menu v pozorovacej miestnosti, ktoré ale majú len donekonečna trvajúce Billovo poskakovanie, ktoré sa po minúte a pol stáva nezáživným, čo je asi škoda, keď má program tých zmienených päť minút.
Keď už som spomenul menu, nedá mi ich ešte nepochváliť - sú skutočne nápadité a ani nevadí ich statickosť, pretože sú "ako vypadnuté z leporela". Poteší tiež distribučný ťah premenovať, resp. "domenovať" v kinách premietaný (v ČR) Život pod vodou na Život pod vodou so Stevom Zissouom. Áno, skloňovanie plače.
Záver: Život pod vodou je pre mňa jeden z najlepších filmov vôbec a radí sa tak vedľa Večného svitu nepoškvrnenej mysle a Strateného v preklade k tým príjemným kúskom roku minulého/terajšieho (záleží na tom, kedy ste ho zhliadli). Obraz i zvuk patria k tým lepším, čo sa o dabingu povedať nedá, ale dá sa odmietnuť DVD, kde sú slovenské titulky aj pri komentároch tvorcov, i keď je bonusov pomenej a zaujímavý je len jediný? Tak pekne nakupujte, nech vychádza viac takých, pretože sťažnosti v diskusii nepomôžu večne. A tí, ktorí majú zahraničné vydanie, nech kupujú tiež, alebo nech si ma neprajú... :-)
FILM: 10/10 DVD: 6/10
Celkom paradoxné je to, že sa na Steva Zissoua dá pozerať dvomi možnými, úplne odlišnými spôsobmi, ale ani jeden neprevyšuje ten druhý: ako na ďalší americký príbeh muža po štyridsiatke a v prechode, ktorý sumarizuje svoj bezcenný a ničotný život, hľadajúc únik z pasce každodennej reality, alebo ako vzorový model recepcie sveta mladého pozorovateľa, ktorý má neohraničené množstvo fantázie a veľmi veľa neodolateľných nápadov, ale musí sa vyrovnať s tým, že všetko nie je tak jednoduché a prehľadné, ako si v prvotnej naivnej predstave myslel. Dôkazom buď jedna jediná scéna z filmu, takto z kontextu diela vytrhnutá pôsobiaca snáď až nepatrične - Steve Zissou vyťahuje list, ktorý mu písal jeho údajný syn ešte ako malý, a podáva ho svojmu údajnému synovi, ktorý sedí vedľa neho a pilotuje helikoptéru - najskôr uvidíme pokrčený papier s rozmazaným písmom, ako ho vidí Steve svojimi očami, druhýkrát položený na písacom stole s písacími pomôckami zoradenými vzorne vedľa seba, ako keby ho údajný syn v tom veku práve písal - pričom tieto dva pohľady fungujú nezávisle na sebe a pritom sa zároveň aj oba podporujú.
Teraz si asi hovoríte, že som sa asi zbláznil (áno, ale to už bolo dávno :-) a že nie je možné, aby niečo tak bláznivé mohlo byť úplne seriózne a ešte aj s nejakým presahom, ale to sa skutočne mýlite, pretože celková hravosť sa odráža už na podaní a film je rozprávaný prevažne detskou optikou, keď postava Owena Wilsona slúži ako sprievodca dejom, pretože je to práve on, kto obdivuje svojho možného otca Steva Zissoua. To dalo veľkú možnosť "vyblázniť sa" animátorovi Henry Selickovi, známemu vďaka kultovej Nightmare before Christmas a nepodarenému celovečernému filmu s Brendanom Fraserom Opoparchant (Monkeybone), ktorý stvárňuje podmorský svet s neexistujúcimi tvormi, ktoré napriek tomu alebo práve preto vyzerajú reálne a kľudne by mohli byť skutočné - ale nie sú. Ak poznáte (učite poznáte :-) knihy či filmy o Harry Potterovi a hovorí vám niečo meno/názov Bertíkove kúzelné fazuľky stokrát inak, viete presne, ako rozmanitý a nepopísateľný je podvodný svet Života pod vodou.
Ale tento svet by nefungoval bez poriadnej posádky a hlavne hercov, ktorí sa objavili už v predchádzajúcich Andersonových filmoch, nech už sa jedná o Owena Wilsona, ktorý inak s Wesom až na túto výnimku spolupracuje na scenároch, alebo Billa Murraya, ktorý prijal napr. úlohu v Rushmore (Ako som balil učiteľku) zdarma len po prečítaní scenára, aby mohol v takom filme účinkovať. Pričom tu platí, že pokiaľ si film požičiate a budete chcieť zhliadnuť ďalšiu bláznivú komédiu s tým známym komikom z Krotiteľov duchov či Cadyshacku, tvrdo narazíte ako keby ste chceli zájsť na Večný svit nepoškvrnenej mysle s tým, že to bude tretí Ace Ventura či nejaký/akýkoľvek film Toma Shadyaca. Rola Billa Murraya v Svete pod vodou so Stevom Zissouom má viac ako jeho kreácia v Jarmuschovom poviedkovom čiernobielom filme Káva a cigarety bližšie k jeho postave rokmi poznačeného Boba v Stratených v preklade. Je čírym potešením sledovať jeho plne sústredenú, herecky skvelo vyzrelú a súcitne úsmevnú rolu Steva Zissoua, čo platí aj pre Owena Wilsona, ktorý si vlastne len zopakoval svoju postavu rozvitú v Roachovej komédii Svokor je lotor, ale pridal k nej viac zamyslenia i "nepoškvrnenosti" a menej entuziazmu. Anjelica Huston sa asi nikdy nezbaví prekliatia ohľadom Morticie z Rodiny Addamsovcov, ale patrí sa naj jej adresu aspoň povedať, že tu podáva svoj najlepší herecký výkon práve od najlepšieho filmu Barryho Sonnenfelda. Jeff Goldblum už je potom len povestnou čerešničkou na tejto viac ako chutnej torte, naviac jeho podanie napoly homosexuála/napoly snobského miliardára a Zissouovho protivníka - je proste a jednoducho "k sežrání" :-)
To všetko vyššie zmienené by ale spolu nedržalo pohromade nebyť hudby, ktorá by si určite zaslúžila nejaké vzácne ocenenie za svoju rozmanitosť a nápaditosť - kde inde počujete piesne Davida Bowieho spievané v portugalčine? Kde inde zaznie úplne trápna a hrozná hudba ako z nejakého lacného béčkového seriálu, ktorá potom ale s mohutným orchestrom a majestátnym podaním zaznie v emocionálne vypätých scénach? No rozhodne nikde inde ako u Wesa Andersona, 35-ročného filmára s nezameniteľným štýlom, ktorý zatiaľ vo svojom poslednom diele ponúka niekoľko divácky nezabudnuteľných scén (tanec na hudbu idúcu zo skafandra, záchranná misia, vyslobodenie sa z pút a útok na pirátov za zvukov hudby bez zvukových efektov pri streľbe... a tak by som mohol pokračovať donekonečna). A to nehovorím o tých dialógoch, ktoré sú bizarne vtipné a "k popukání" zábavné, ale sú tak strašne zvláštne a ich humor spočíva v jemne vybalansovanej hrane medzi trápnosťou a idiotskou genialitou. Jeden príklad za všetky: "Za dvanásť rokov bude môjmu dieťaťu jedenásť a pol." - "To je môj obľúbený vek!" - Tne smútok, melanchólia a pritom silná snaha o zmenu sú proste nepopísateľné a ja rezignujem len na alibistické tvrdenie, že niekomu sadnú, ale niekomu na druhú stranu vôbec.
A to ešte ani nehovorím o tom, že sa natáčalo v pamätných ateliéroch Cinecittá (felliniovský nádych je neprehliadnuteľný) a záver filmu je už v úplne inej, povedal by som až kubrickovsko-odyseovskej dimenzii, ktorá je jedna z najprecítenejších a najnádhernejších scén, ktoré sa kedy dajú vo filme vidieť, ale potom nasleduje jemná pocta na Bukaroo Banzai a všetko je opäť v starých dobrých koľajach, ale s iným zmýšľaním pre postavy... A už som si spomenul: "Milostný vzťah je ako žralok, musí sa pohybovať, aby neumrel." Ach tá moja senilita, dosť často si ju mýlim so sentimentalitou, aj keď nosím červenú čiapočku a modré elasťáky. Ospravedlňte ma, idem si v priliehavých plavkách s pivom v ruke zašpliechať v detskom bazéne...
DVD: Nie je sa čomu diviť, že u nás Život pod vodou rovnako ako kedysi Taká zvláštna rodinka vychádza na úbohom jednom jedinom disku, pretože pre distribútora je to už tak veľké riziko, ktoré sa zjavne i tak nanešťastie nezaplatí, ale u Života pod vodou so Stevom Zissouom môžeme byť aspoň radi, že na prvom filmovom disku nejaké bonusy boli a nejedná sa teda o "holú placku" so samotným filmom. Tí hovoriaci/rozumejúci po anglicky si určite už dávno objednali zahraničné "criterionské" vydanie s nadpriemerným obrazom a zvukom a mnohými zaujímavými bonusmi - o vytváraní podvodného sveta cez neskrátené piesne Davida Bowieho v portugalčine a všetkých tých fantastických stvoreniach - na druhom disku.
Čo je ale absolútne poburujúci a vôbec nemiestny fakt, je NEABSENTUJÚCA slovenská podpora nielen pri filme, ale i pri všetkých bonusových materiáloch na disku (dobre, veľa ich nie je, ale do slovenského jazyka preložený komentár niekedy nenájdeme ani u diskoch s česky otitulkovanými bonusmi). O to viac potešujúci je holý a prostý fakt, že som si nevšimol väčšie gramatické výkyvy. Áno, skutočne SÚ TU SLOVENSKÉ TITULKY, schválne som to kontroloval a nejedná sa o slovinské, aj keď sa mi to stále nechce veriť. Nechápem ale, prečo film, ktorý sa vyhol slovenskej distribúcii, má na DVD slovenské titulky nielen pri filme, ale aj u bonusov...
Keď sme už prišli o zaujímavý druhý disk až po okraj nabitý bonusmi, buďme aspoň radi, že tu máme "criterionské" vydanie, ktoré vždy prináša silne nadpriemernú obrazovú a zvukovú kvalitu, aj keď o takej DTS stope u Života pod vodou môžeme tak akurát snívať, i keď by sa viac než kde inde hodila na všetky tie zvukové efekty a prenikavé piesne. Nezáleží na tom, že sme prišli o DTS stopu, ale o to, že bola nahradená českým dabingom. Nič proti jeho prekladu, je na veľmi vysokej úrovni a vlastne len verne kopíruje titulky bez väčších či inak výrazných odlišností, ale kardinálny problém nastáva, keď máme poslúchať hlasy celej posádky, ktoré znejú ako dabované nejakým zborom detí z prvého stupňa základnej školy, ktorý práve išiel autobusom na súťaž s chorálnym spevom a kým tam došli, deti mali barytónový hlas.
Ale človek, ktorý si požičia tento film na DVD, zjavne nebude našťastie vyžadovať dabing, ktorý je čo do technickej stránky zrovnateľný s anglickým/americkým originálom, i keď má pomerne stíšené a ťažko zrozumiteľné dialógy. Pôvodná 5.1 stopa má veľmi detailné zvukové efekty s perfektne počuteľnými vlnami a inými zvukmi mora ako sú čajky či maják (schválne, či by ste spoznali rozdiel :-), pocit priestorovosti sa tiež celkom vydaril a pre moje potešenie "basák" bol aktívny počas celého filmu. Ale tu ide hlavne o dialógy, a tie sú zrozumiteľné a čisté bez šumu, takže nie je veľmi čo kritizovať.
Obraz sa tiež viac než podaril, farby sú veľmi "farbité" (ehm :-) a silne sýte, na môj vkus povedal by som až príliš. Film sa nestráca v tmavých pasážach a ani sa v nich netopí, tu nevidím problém, ale niektoré scény vykazujú jasné mäkčenie a podobné problémy, ktoré spolu s absenciou zvukovej stopy v DTS majú za následok to, že som od pôvodne zamýšľaného hodnotenia disku číslom 7/10 zvoli "iba" priemerných, no neurážajúcich 6/10.
Miesto, ktoré si väčšinou vyhradzujem v recenzii na základný popis bonusov, bude tentoraz kratší ako obvykle. Jediným skutočným a zaujímavým prídavkom je audio komentár režiséra a scenáristu, ktorý má bohvieprečo vypípané pasáže, keď sa hovorí o jednej veľkej dokumentárnej inšpirácii pre film (otázkou je, či ide o sofistikovaný vtip alebo erudovanú ochranu pred možnou žalobou). Veľkým plusom sú titulky, pretože obaja páni hovoria v reštaurácii (!), kde tiež napísali scenár (!!) a odkiaľ chodili do neďalekého kina pre inšpiráciu na staré klasiky (!!!).
Nechcel by som to so slovným hodnotením komentára nejak razantne prehnať, aby som potom nedostal v diskusii pod článkom vynadané, že niekto v živote nepočul niečo tak nudné a pseudomúdre, ale za tie roky mnou napočúvaných pokecov vidím, že sa týmto dvom pánom darí byť múdro vtipnými (t.j. nenadávajú, aby pobavili divákov, ani nepopisujú pikantnosti zo zákulisia), i keď uznávam, že neustále narážky na Rohmera a spoločenské strápnenie pri označení Života pod vodou ako "godardovského" filmu nemusí pripadať vtipné každému. Tiež je to asi prvá audio stopa, kde sa popisujú charaktery, ale mne to - čuduj sa svet - nevadí! Je vidieť, že Wes Anderson spolu so scenáristom Noahom Baumbachom sú skutočnými filmovými nadšencami a ich rozprávanie sa prenáša aj na divákov. Dokonca ani to rozprávanie o scenári a stavbe pľacu nevyznieva nudne, čo si zasluhuje veľké uznanie. Len škoda toho hluku všade okolo - nahrávať komentár v reštaurácii je možno zaujímavý nápad, ale pre následných poslucháčov nemilé vzhľadom k ruchom ako sú zvoniaci mobil či okolo sa rozprávajúci ľudia.
Ak vo filme o filme čakáte informácie o animačnej stránke veci a zaujímavosti o výprave, nedozviete sa nič viac než to, čo ste predtým už vedeli. Jedná sa o klasický propagačný produkt, ktorého kvalita je skutočne splachovacia a občas ho zachraňujú len vtipné glosy Owena Wilsona, i keď Wes si asi všetky zaujímavosti nechal na komentár. Film o filme nazvaný "Starz on the Set" má niečo málo cez štrnásť minút a zaujímavé sú v ňom tak jedine rozhovory a zábery stavby lode v slávnych ateliéroch.
Možno vás zaujme položka s vystrihnutými scénami, ale bohužiaľ asi budete sklamaní, aj keď v menu vyzerajú "nabúchane", z celkových deviatich je zaujímavá možno jedna až dve a dohromady majú okolo piatich minút. To už je zaujímavejších päť minút nepodarených scén, ktoré sú skryté v hlavnom menu v pozorovacej miestnosti, ktoré ale majú len donekonečna trvajúce Billovo poskakovanie, ktoré sa po minúte a pol stáva nezáživným, čo je asi škoda, keď má program tých zmienených päť minút.
Keď už som spomenul menu, nedá mi ich ešte nepochváliť - sú skutočne nápadité a ani nevadí ich statickosť, pretože sú "ako vypadnuté z leporela". Poteší tiež distribučný ťah premenovať, resp. "domenovať" v kinách premietaný (v ČR) Život pod vodou na Život pod vodou so Stevom Zissouom. Áno, skloňovanie plače.
Záver: Život pod vodou je pre mňa jeden z najlepších filmov vôbec a radí sa tak vedľa Večného svitu nepoškvrnenej mysle a Strateného v preklade k tým príjemným kúskom roku minulého/terajšieho (záleží na tom, kedy ste ho zhliadli). Obraz i zvuk patria k tým lepším, čo sa o dabingu povedať nedá, ale dá sa odmietnuť DVD, kde sú slovenské titulky aj pri komentároch tvorcov, i keď je bonusov pomenej a zaujímavý je len jediný? Tak pekne nakupujte, nech vychádza viac takých, pretože sťažnosti v diskusii nepomôžu večne. A tí, ktorí majú zahraničné vydanie, nech kupujú tiež, alebo nech si ma neprajú... :-)
FILM: 10/10 DVD: 6/10
Život pod vodou so Stevom Zissouom
Autor: Marek Slovák
Zdroj: Kinema