Ak sa mladý, slobodný učiteľ biológie (Pavel Liška) rozhodne zanechať dobré miesto na gymnáziu vo veľkom meste a uprednostní vidiecku základnú školu, môže byť príčina dvojaká: buď je priveľkým nadšencom prírody alebo pred niečím uteká. K druhej z možností sa priklonil aj riaditeľ – telocvikár, no pre istotu nechcel vedieť, aký „prúser“ je za tým. A tipoval správne. Netrvá dlho, a dozvedáme sa, že dôvodom, prečo učiteľ prírodopisu uprednostňuje stohy slamy pred svetlami veľkomesta, je jeho sexuálna orientácia (tá by paradoxne mohla byť skôr akceptovaná vo veľkomeste, než na dedine...) Žiaľ, nepodarí sa mu pred ňou utiecť a v krátkom čase sa zamiluje. Aj keď je to možno prisilné slovo, ale v každom prípade platí, že svoju náklonnosť k teenagerovi Láďovi (Ladislav Šedivý), sa snaží skrývať a bojovať s tým, i keď nie dlho...

                


Bohdan Sláma rozohral drámu o človeku, ktorý sa snaží utiecť sám pred sebou a pred spoločnosťou, ktorá by ho pravdepodobne odsúdila, pretože homosexualita bola v čase, keď sa má dej odohrávať – t.j. ešte niekedy pred rozpadom Československa – v českých pomeroch tabu. Škoda, že spracovanie témy sa prispôsobilo väčšinovému diváctvu. Zaujímavo rozohratý príbeh odbočil zlým smerom a skončil sa nerealisticky. Od Skrotenej hory aj od Zápiskov o škandále to má ešte na míle ďaleko. Po tomto filme sa v človeku nevynárajú otázky, nenúti ho premýšľať a porovnávať svoje názory; neprehlbuje problematiku a nakoniec necháva diváka nezaujatého.


Je pravdou, že po umeleckej stránke je Venkovský učitel hodný zhliadnutia. Napríklad v prípadoch hlavných postáv si môžete vychutnať kvalitné herecké výkony sympatického a s postavou zžitého Pavla Lišku, či Zuzany Bydžovskej, predstaviteľky Láďovej matky. Do druhej kategórie, o nejaký ten stupienok nižšie, patria Ladislav Šedivý (svoj debut zvládol dosť dobre) a Tereza Voříšková. Málo priestoru dostali Zuzana Kronerová a Miroslav Krobot – učiteľovi rodičia, no stačilo to na zobrazenie pomerov rodiny, v ktorej sa odzrkadľuje aj kúsok českej, resp. v tom čase česko-slovenskej mentality, a to je pozitívny prvok. Pod nimi sa nachádza zvyšok hereckého zoskupenia, ktorých amatérske prejavy sú značne viditeľné a dobrý dojem znižujú. Našťastie, neobjavujú sa príliš často. (Ale nabudúce by som odporúčala aj rolu krčmárky dať radšej profesionálnej herečke...)
Práca kamery nemá ďaleko od vysokého hodnotenia, niekoho môže však rušiť jej neustály plazivý pohyb, spomaľujúci tempo. Hudba vyvoláva zimomriavky a treba uznať, že je použitá veľmi vhodne – soundtrack by stál za zohnanie...  Keby to bol jeden z prvých filmov rozprávajúcich o tejto háklivej téme, alebo keby bol naozaj vznikol v časoch, v ktorých sa má odohrávať, bol by naozaj predbehol svoju dobu. Takto je iba snímkou na danú tému a to je všetko. Latka, ktorú Bohdan Sláma nasadil Divokými včelami, a ktorú si čiastočne udržal aj pri Štěstí, teraz padla ešte viac. (Žeby už ono spomínané väčšinové diváctvo..?)


Áno, nenáročnému divákovi to bude stačiť, užije si krásne obrazy vidieckeho prostredia, ulahodí to jeho oku aj uchu, možno aj duchu – bude to preňho predsa len príbeh odhaľujúci dušu človeka a vzbudzujúci pocity – uznávam, že v kategórii „mainstreamových“ patrí k tým lepším. Rozpráva o osamelosti človeka a o odvahe potrebnej na jej prekonanie. Trápenie, ktorým sa hlavný hrdina trápi, preniká z plátna aj na diváka. Do drámy sa celkom milo zamontovali aj niektoré vtipné dialógy („On býva v  Halle.“  „V akej hale?“). Nedá mi ešte jednu vec neskritizovať, a to motív slimákov. V poriadku, v úvode poslúži ako zaujímavý symbol, ktorý navodí problematiku, ale v závere je to už nasilu naservírované sústo na striebornom podnose.
Myslím si, že film by  bol oveľa lepší, keby sa učiteľova orientácia neprevalila, keby to každý, vrátane diváka, mohol iba tušiť... Ale to je len môj subjektívny názor.
Venkovský učitel (ČR, Fr., Nem., 2008, 117 min) Scenár a réžia: Bohdan Sláma. Kamera: Marek Diviš. Strih: Jan Daňhel. Hudba: Vladimír Godár. Hrajú: Pavel Liška, Zuzana Bydžovská, Ladislav Šedivý, Marek Daniel, Tereza Voříšková, Miloš Černoušek, Marie Ludvíková, Miroslav Krobot, Zuzana Kronerová, Vojtěch Kotek.