Kempelenov bratislavský Turek zdolal aj Napoleona

Bratislava 30. júla (TASR) – Osobitnú kapitolu v dejinách šachu, ako aj vedy a techniky tvorí vynález bratislavského konštruktéra Wolfganga von Kempelena z druhej polovice 18. storočia. Jeho šachový automat v podobe Turka sediaceho za šachovnicou šokoval vo svojej dobe celú Európu. Zázračný stroj nielen dokázal hrať šach, ale partie s ľudskými hráčmi zvyčajne vo veľkom štýle aj vyhrával.

Svojho Turka Kempelen prvýkrát predstavil v rodnej Bratislave a následne v roku 1770 na viedenskom dvore pred cisárovnou Máriou Teréziou. Splnil tak svoj sľub predviesť jej po iluzionistických predstaveniach s magnetizmom, ktorých bol predtým svedkom, niečo naozaj veľkolepé.

Šachový automat mal podobu ľudskej figuríny v životnej veľkosti spojenej so skriňou veľkosti písacieho stola, na ktorej bola šachovnica. Kempelen na úvod produkcie pred divákmi otváral na skrini dvierka a zásuvky. Následne stroj natiahol kľukou, po čom Turek ožil, figúrky na šachovnici presúval ľavou rukou.

K ďalšiemu verejnému predstaveniu vo Viedni došlo v roku 1781 na podnet nového cisára Jozefa II. Po veľkom úspechu Kempelen s automatom navštívil Francúzsko, Anglicko či Nemecko. Všade pritom Turek a jeho šachové schopnosti vzbudzovali veľkú pozornosť a údiv. Medzi jeho šachovými súpermi boli aj americký štátnik Benjamin Franklin, či najlepší šachista tej doby - Francúz André Philidor, ktorý vzájomnú šachovú partiu po boji vyhral.



Po Kempelenovej smrti odkúpil stroj bavorský hudobník Johann Nepomuk Mälzel, ktorý s ním v rámci turné precestoval Európu i Ameriku. Najslávnejším vystúpením Turka bol súboj s Napoleonom Bonaparte v roku 1809 vo viedenskom Schönbrunne. Francúzsky cisár utrpel krutú porážku.

Tajomstvo Turka ostalo dlho neodhalené, prísť naň sa snažil aj americký spisovateľ Edgar Allan Poe, ktorý napísal poviedku Von Kempelen a jeho objav. Časom sa Turek dostal na okraj záujmu a skončil v Múzeu rarít v americkej Philadelphii, kde počas požiaru v roku 1854 zhorel.

Verejne bol trik vysvetlený až roku 1857 v americkom šachovom časopise The Chess Monthly. V skrini pod šachovnicou sedel človek – šachista, ktorý ťahy na šachovnici sledoval pomocou magnetov v šachových figúrkach. Magnety priťahovali pod stolom kovové guľôčky pripevnené na niti. Ruku a rameno Turka ovládal ukrytý človek pákami s kĺbovým mechanizmom. K šachistom, ktorí stroj riadili, patrili poprední európski hráči ako Johann Baptist Allgaier, Jacques Mouret, William Lewis či William Schlumberger.

Turek vďaka svojej popularite a tajomnosti inšpiroval mnoho vynálezov, ale aj literárnych, divadelných a filmových diel. Vzniklo tiež viacero jeho imitácií. Prvý skutočný šachový automat, schopný hrať jednoduché koncovky, zostrojil až roku 1912 Leonardo Torres y Quevedo. Nástupcami boli po druhej svetovej vojne počítačové šachové programy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR