Keď začala vychádzať Trnavská verejnosť, isté nebolo ešte nič

Trnava 27. novembra (TASR) – Tri z dokumentárnych výstav, ktoré sa konajú k 30. výročiu Nežnej revolúcie v Trnave, dávajú priestor nezávislým novinám Trnavská verejnosť/Trnavské listy. Občiansky postoj ich redaktorov počas Novembra '89 ocenil Trnavský samosprávny kraj (TTSK), ktorý im v tomto roku udelil Cenu TTSK.


Noviny Trnavská verejnosť vznikli v hektickom období prvého revolučného varu. Najskôr ako cyklostylovaný list formátu A4, ktorý sa rozdával Trnavčanom v uliciach. Krátko na to však už mohli vychádzať riadnou tlačou, ktorú zabezpečovali Polygrafické závody, národný podnik v Trnave. Pomohla tomu náhoda a na rozbeh odhodlanie redaktoriek kultúrneho mesačníka Kultúra a život Trnavy (KaŽ).

Vtedajšia šéfredaktorka mesačníka Mária Ševčenková spomína, ako počas jedného z prvých zasadnutí zložiek Národného frontu s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu (VPN) zareagovali na potrebu vydávania revolučných novín. Ponúkli rozdeliť sily redakcie, ale najmä papier, vyčlenený na tlač KaŽ tak, aby polovica pripadla pre revolučnú tlač a ľudia mohli dostávať čerstvé a potrebné informácie. „Všetko bolo vtedy neisté, tí, ktorí o tom mohli rozhodnúť, radšej rýchlo súhlasili,“ uviedla.

Tak začali vychádzať noviny Trnavská verejnosť (TV) ako orgán VPN v Trnave a ako všade inde na Slovensku, aj tieto reagovali na revolučný vývoj v meste. Písali o aktuálnom dianí, o tom, čo začali Trnavčania požadovať. Jednou z najdôležitejších požiadaviek, ktorá odznela aj z revolučného balkóna počas mítingov, bol návrat súsošia Najsv. Trojice na Hlavné, vtedy ešte Gottwaldovo námestie. Popri tom sa začali v tlači objavovať mená dovtedy neznámych ľudí, ktorí sa chceli angažovať vo veciach verejných. Z nich neskôr najviac rezonovalo meno Arpáda Matejku, predstaviteľa miestnej VPN, ktorý sa postupne vypracoval až na druhého najsilnejšieho muža v Mečiarovom HZDS. Matejka so zopár spolupracovníkmi vo VPN však mali od začiatku tendencie získať kontrolu nad práve sa rodiacou slobodnou tlačou a vyšli s požiadavkou k redakcii na predkladanie článkov pred publikovaním. Päť čísel tomu redaktori TV odolali, v januári 1990 sa nakoniec rozhodli nezávislosť od akejkoľvek politickej moci zdôrazniť zmenou názvu novín na Trnavské listy (TL). TL vydávalo mesto prostredníctvom mestského kultúrneho strediska. Šéfredaktorkou bola Mária Ševčenková, už profesionálnu redakciu tvorili Oľga Dubovská, Dáša Ondrušková, Daniel Ryba a Ján Karásek.

Prvé číslo novín Trnavské listy bolo načasované na 26. januára 1990. Nevyšlo. Rotačku s jeho tlačou prišiel do tlačiarne zastaviť šéfredaktor týždenníka Trnavský hlas Milan Jurina a zástupca VPN Michal Blažek. Dôvodom bolo, že Trnavské listy mali obsahovať článok s uznesením Okresného snemu VPN v Trnave. To v jednom z bodov požadovalo odvolanie Jurinu a zrušenie Trnavského hlasu. VPN však medzitým stratilo záujem na zverejnení uznesenia, pretože postavenie Trnavského hlasu sa v priebehu prípravy daného čísla TL nečakane otočilo. Predstavitelia VPN zmenili názor, pretože TH sa z pozície skompromitovaného prototalitného periodika prepracoval do pozície horlivého spolupracovníka. Po zásahu šéfredaktorky TL napokon prvé číslo Trnavských listov po troch dňoch z tlačiarne vyšlo, akurát na mieste uznesenia svietil veľký biely fľak. Zostal iba titulok Bol snem.

Počin, hodný zásahu prvorepublikových cenzorov, rozvíril verejnú mienku v meste a zarezonoval aj v celorepublikových médiách. Celá redakcia Trnavských listov vzápätí od vydavateľa odišla, po krátkej prestávke získala materiálnu podporu Nadácie Charta 77, vďaka ktorej so šéfredaktorom Danielom Rybom vychádzali noviny ešte rok. Trnavský hlas sa (znovu) postavil na stranu toho, kto získal moc. Spomienky novinárov sú zaznamenané v dokumente November '89 a Novinári Trnavskej verejnosti na https://www.youtube.com/watch?v=hmREwjWDnis.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR