Keď sú na lásku traja, štyria...

  Pokiaľ nie ste citový impotent a na vašich vzťahoch a ľuďoch, s ktorými ich prežívate, vám aspoň trocha záleží, veľmi skoro zistíte, že k spokojnému, psychicky a emotívne vyrovnanému životu je aj pri polygamii nevyhnutná vzájomná úcta a dodržiavanie presne stanovených pravidiel. Francúzski psychológovia preto radia: „Pokiaľ nežijete v prostredí a krajine, v ktorej je viacčlenné partnerstvo upravené zákonom a dobovými zvykmi, zvážte, či ste skutočne pripravení čeliť výhradám a kritike striktne monogamnej spoločnosti. Oficiálna polygamia, a teraz nemáme na mysli chvíľkové nevery a odskočenia jedného alebo druhého z partnerov, je v európskom regióne ešte stále raritou.“
Spoločnosť k takémuto zväzku pristupuje s istým dešpektom. Je náchylná skôr akceptovať notorického sukničkára alebo ženu, ktorá strieda milencov, než trojicu alebo štvoricu stálych partnerov napriek tomu, že žijú v uzavretom polygamnom vzťahu.
Problematická môže byť aj výchova detí. Názory rodičov sa veľmi rýchlo presúvajú do školských lavíc a deti sa k takémuto spolužiakovi stavajú často ako k niekomu, koho rodičia sú „divní“. Rovesníci s chlapcom alebo dievčaťom z viacčlenného partnerstva odmietajú nadväzovať hlbšie citové väzby, pretože považujú za prirodzené, že pokiaľ vyrastá v polygamnom prostredí, nebude pri budovaní vlastnej rodiny schopný(-á) monogamného vzťahu. „Iste, prvok výchovy a rodiny zohráva pri formovaní dieťaťa dôležitú úlohu, ale tvrdiť, že potomkovia z polygamných vzťahov nie sú schopní žiť v monogamnom manželstve, je asi rovnaký nezmysel ako výrok, že deti homosexuálov skončia zákonite ako gayovia alebo lesbičky. Ak by to platilo, nemohli by mať heterosexuálni rodičia homosexuálne deti!“ prízvukujú francúzski odborníci.
Ak si aj napriek uvedeným skutočnostiam stále myslíte, že práve polygamia je pre vás to pravé, prinášame vám päť hlavných zásad, ako prežiť v zdraví a šťastí partnerský viacuholník tak, ako ich sformuloval tím francúzskych psychológov:
1. Úcta. Vždy sa snažte pristupovať k partnerovi(-om) alebo priateľke(-ám) svojho partnera s rovnakým rešpektom, aký chcete, aby preukazovali oni vám.
2. Nikto nikoho nevlastní. Milovať ešte neznamená vlastniť. Pokiaľ patríte medzi citových uzurpátorov, na tento typ partnerstva radšej rýchlo zabudnite.
3. Tolerantnosť. Čím viac ľudí tvorí domácnosť, tým väčšia miera tolerantnosti je potrebná zo strany všetkých zúčastnených.
4. Nikoho neuprednostňujte. To platí rovnako pre citovú, ako aj pre materiálnu oblasť.
5. Otvorené dvere ešte neznamenajú korzo. Pokiaľ sa ktokoľvek zo vzťahu rozhodne odísť, rešpektujte ho. Ak budete vy tá, ktorá sa na tento krok odhodlá, dobre si svoje rozhodnutie zvážte, pravdepodobne sa dotknete citov niekoľkých ľudí naraz. Pre všetkých zúčastnených by však malo platiť: viacčlenné partnerstvo nie je podchod - do ktorého si každý vchádza a vychádza podľa momentálnej nálady. Akékoľvek prechádzky nemajú v serióznom vzťahu čo hľadať.