Keď pivo, tak z vlastnej „varne“

Kým sa tak nestane, musí si vystačiť po domácky vyrobeným pivom. „Robím ho z prášku a z vody,“ začína s opisom pracovného postupu. „Do neho pridám kvasinky, ktoré nechám v závislosti od vonkajšej teploty pôsobiť zhruba týždeň.“ Svoje pivo označuje Štofko prívlastkom Dubovecké po Dubovej, z ktorej pochádza. Z jednej várky vyrobí

22 pollitrových fliaš 12-stupňového piva. „Najbližšie budem nalievať 20. decembra,“ poznamenáva pivár s radosťou.
Rovnaké potešenie mu prináša aj „pivná“ zbierka. „Mám v nej 26-tisíc etikiet,“ hovorí. Zameriava sa hlavne na slovenské a české značky. „Slovenských mám 6-tisíc a českých
16-tisíc,“ podotýka s hrdosťou. Okrem nich sa pýši 4-tisícami zahraničných nálepiek, najviac sú zastúpené estónske. Štofko prepadol záujmu o pivné suveníry pred 23 rokmi. „Vo vlaku som si kúpil české pivo Nova paka,“ spomína. „Keď som ho vypil, odlepil som z neho nálepku. Bola to moja prvá etiketa,“ rozpráva so zápalom. Keď ich mal vraj 60, myslel si, že je majster sveta. „Dnes mi iba v jednej zásielke príde rovnaký počet,“ poznamenáva. Etikety získava hlavne výmenou medzi členmi jednotlivých klubov zberateľov. Okrem Bystričana je členom klubov v Nórsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Taliansku. „Obzvlášť si cením nálepky z Nórska. Tamojší nadšenci mi posielajú exempláre, ktoré majú len členovia klubov,“ hovorí s pýchou. Predtým, ako sa začal zameriavať iba na české a slovenské etikety, mal nálepky aj z takých exotických ostrovov, akými sú Vanatu a Tonga v Tichom oceáne. Štofko si však najviac cení etikety mini pivovarov. „Mám k ním blízky vzťah aj pre pivo, ktoré vyrábajú,“ vysvetľuje. „Ide o nefiltrované, kvasinkové a nepasterizované pivo.“

„Pivné etikety z Estónska lahodia hlavne mužskému oku,“ usmieva sa Štofko.
Foto autor
Ján Krempaský