Keď Mikla plače, musia ho držať dvaja.

Trikrát sa pokúsil o samovraždu, ale akoby zázrakom vždy prežil. Je v ňom extrémna citlivosť aj potreba predvádzať sa. Mnohí mu nedávali veľkú šancu, ale dnes úspešne moderuje v televízii hudobnú reláciu Deka, spieva sprievodnú pieseň reality šou Big Brother a usilovne pracuje na svojich hudobných nápadoch. S nehou rozpráva o svojich adoptívnych rodičoch aj o svojej láske Majke. Zastihli sme ho v čase voľna, po preflámovanej noci.

Oslavovali ste niečo, alebo ste len tak hýrili?
- Keď príde po desiatich až dvadsiatich odrobených dňoch voľno, tak si dám fríčko a dva-tri dni hýrim a pijem.
S alkoholom máte problém. Dávate si už na pitie pozor?
- Aký problém? Ten je vtedy, keď to prekáža niekomu inému. Mne nie. Zadefinoval som si to takto: som popíjajúci a som si toho vedomý.
Nechcete svoje tempo zvoľniť?
- Nie, takto mi to vyhovuje. Dobre si pamätám, keď som nemal čo robiť a nič ma nemotivovalo.
Stíhate si všímať život a nachádzať  v ňom inšpiráciu?
- Jasné. Registrujem a zachytávam aj to, čo často nechcem. Napríklad, počas cesty sme sa zastavili v jednej reštike. Videl som tam mladú babenku, totálne opitú. Napísal som o nej pesničku, volá sa Zlomená. To, čo zachytím, vo mne niekedy rezonuje ešte aj v snoch.
Po pestrých dňoch mávate aj sny búrlivé alebo skôr naopak?
- Moje sny sú veľmi živé. Ráno mi Majka niekedy hovorí, že som zo sna kopal. Je to z tlaku, zo stresu. Ale ja veľakrát ani neviem, čo sa mi snívalo. Keď je toho na mňa veľa, nehanbím sa ani plakať. Niekedy plačem hodinu v kuse, držia ma pritom dvaja chlapi, až kým som celkom vysilený.
Chlapi sú vychovávaní v tom, že nesmú plakať, že to nie je chlapské.
- To je podľa mňa úplná hlúposť, lebo ide o človeka, nie o to, či je chlap alebo žena. Plakať môže každý.
Prečo vlastne plačete?
- Lebo sa nad všetkým zamýšľam a keď je toho na mňa veľa, vyplačem sa a už to potom neriešim. Zmierim sa s tým, že veci sú také, aké sú.
Plačete aj od dojatia?
- Jasné.
Nad čím?
- Napríklad nad filmom Tanečnica v tme. Plakal som, aj keď bola mamina v nemocnici. Mala niečo so srdiečkom, a keď som ju zbadal, prišlo mi veľmi smutno. A keď som prišiel z koncertnej šnúry a zbadal som Majku, tiež som sa totálne rozplakal.
Lepia sa na vás niektorí ľudia len preto, že by chceli z vašej prítomnosti niečo vyťažiť? Viete ich už prekuknúť?
- Ja sa snažím byť stále úprimný, hoci je to niekedy nepríjemné. Keď niekto chce zo mňa len ťažiť, tak ho čekujem - overujem, alebo sa ho na rovinu spýtam: Starý, povedz mi, čo chceš? Chceš odo mňa prachy...?
Vraj chováte potkanov aj psa.
- Mám párik potkanov. Samička práve vrhla mladé. Je malinká, milunká, chránim ju. Aj frajerke som vravel: Nezapaľuj svetlo, nech porodí v pokoji. Pozorovali sme ju, ako vyvrhla päť mláďat a ráno sme ich narátali až dvanásť.
Zvieratá ste si zaobstarali spolu s priateľkou?
- Áno, máme ich, odkedy sme spolu.
S Majkou je to aké?
- Je úžasná. Našiel som to, po čom som túžil a chcel by som, aby nám to ešte veľmi dlho vydržalo.
Ako trávite spolu voľný čas?
- Buď sme zavretí v byte, alebo ideme na chatu. Prechádzame sa, fajčíme a pijeme džúsiky. Dohodli sme sa, že keď sme spolu, piť nebudeme, iba ak sladké šampanské. To má Majka veľmi rada, mne však nechutí. A milujeme sa, sme ako každý iný pár a niekedy sa aj hádame pre hlúposti. Na seba vylievame svoje napätie a na druhý deň sa pýtame: Prečo sme sa to hádali? Ešte dobre, že ani jeden z nás si to už nepamätá.
Ako teraz berú vašu spevácku dráhu rodičia? Tešia sa z vašej samostatnosti?
- Asi áno. Kedysi som skúsil na maminu žiadosť žiť sám, ale bolo to nanič a skončilo sa to mojím pokusom o samovraždu.
Koľko ste mali vtedy rokov?
- Devätnásť. Aj nedávno mi mama povedala: Ja ti ešte tvoju perinu neodložím, lebo ty sa ešte vrátiš. Ale dúfam, že sa to nestane. Asi by som si to aj sám vyčítal.
Čím sú vaši rodičia?
- Sú pracanti. Otec je krčmár a mama vedúca predajne. Páči sa mi, ako ma vychovávali. Mamina ma nenechala sedieť pred televízorom. Keď niečo robila, sedel som pri nej a čmáral si na papier. A v desiatich rokoch mi dala do rúk metlu a handru a povedala mi: Tam je fľak, skús ho umyť. Dnes viem poumývať dlážku tak, že sa z nej dá jesť.
Vraj keď ste si podrezali žily, vzápätí ste si uvedomili, že chcete žiť.
- Jedinýkrát som chcel
umrieť naozaj. Predtým to boli iba výkriky. Večer som zjedol deväťdesiat Belasponov, a keď som sa ráno zobudil, všetko sa mi točilo. Bolo to hrozné. Chcel som ešte poroznášať noviny, ale u kamaráta v sklenárstve som padol do skla a stačil vykríknuť: Pomoc! Pri druhom pokuse som sa pohádal s priateľkou, pichol som psa nožíkom a podrezal si žily. Všetko ma mrzelo. Ráno som sa zobudil okolo tretej s krvavými chrastami na oboch rukách. Cítil som ťažobu a sucho v ústach. Štvornožky som vyliezol pred byt. Chcel som nájsť niekoho, kto by ma dorazil. Lenže zastal som hlavou v susedkiných dverách. Zobudila sa a zavolala záchranku. Odvtedy som to už nespravil.
Cítili ste sa vtedy slabý, osamelý?
- Asi osamelý. Veľa som vtedy pil.
Predchádzali vašim pokusom o samovraždu depresie?
- Mával som také depresie, že som sa nevládal ani pohnúť. Len zomrieť sa mi vtedy chcelo.
Myslíte, že ste už nad tým?
- Áno. Viem, že keď mám depku, vtedy nesmiem piť. Radšej si ju odtrpím v posteli sám alebo zavolám kamarátom. Ideme von a keď sa rozprávame, ten stav zo mňa opadne.

Naj speváka
Spevák: Čížiček maličký
Speváčka: Darinka Rolincová v 12. rokoch.
Herec: Jozef Kroner
Herečka: Ktorákoľvek schopná, ktorej uverím.
Kniha: Kahlil Gibran: Prorok a Saint-Exupéryho Malý princ.
Film: Všetky dobré české filmy a staršie filmy Jakubiska.
Hobby: Oddych a najnovšie aj kone.
Životné krédo: Ži a nechaj žiť!

Galina Lišháková