Keď aj piesok spieva

Vznikajú vraj, keď sa lavíny zosúvajú po bokoch. Niektoré údajne pripomínajú hlboké dunenie, iné znejú ako bubnovanie či dupot cválajúcich koní a nájdu sa údajne aj zvuky celkom melodické. Tieto dunové piesne trvajú až pätnásť minút a hlasitosťou sa môžu rovnať nízko letiacemu lietadlu. Doposiaľ sa nikomu nepodarilo zistiť presný mechanizmus ich vzniku. 
 Stéphane Douady z francúzskej výskumnej agentúry CNRS priviezol piesok z marockých „spievajúcich“ dún do laboratória a so svojimi kolegami dlho študoval jeho vlastnosti. Ukázalo sa, že rukou či kovovými predmetmi je možné z marockého piesku vyludzovať tóny.
 Po mesiacoch pokusov piesok náhle stratil „hlas“. Výskumníci začali preverovať veľkosť, tvar a zloženie jednotlivých zrniečok a s prekvapením zistili, že tie spievajúce sú guľaté s hladkým obalom z kremíka, zo železa a z mangánu. Takýto povrch sa pravdepodobne vytvoril v čase, keď piesok ešte ležal na dne prehistorického oceánu. Keď sa obal s dlhým presypávaním zotrie, zrniečka stratia schopnosť vyludzovať nezvyklú hudbu. Hlavným objavom francúzskeho bádateľa však je, že rezonančná frekvencia, pri ktorej sa tvorí tón, závisí od veľkosti zrniek piesku.  Stéphane Douady teraz dokáže odhadnúť, aké zvuky budú vyludzovať duny na celom svete. Stačí mu na to niekoľko zrniečok piesku!