Keby bol tunel Višňové, nemuselo zomrieť 23 ľudí

BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) - Keby na kritickom 19-kilometrovom úseku cesty I/18 medzi Žilinou a Martinom postavili tunel Višňové, za posledných desať rokov by tam nemuselo zomrieť 23 ľudí. Tvrdí to Miloslav Frankovský zo Slovenskej tunelárskej asociácie (STA) s odvolaním sa na policajné štatistiky. Táto komunikácia patrí k najnehodovejším na Slovensku, havárie sa tu stávajú až trikrát častejšie ako je celkový priemer na diaľniciach. Kým na dvadsať kilometrov diaľnic pripadá priemerne 10 usmrtených ľudí za desať rokov, na rovnako dlhom úseku cesty I/18 je to skoro 34, uvádza ďalej Frankovský. Diaľničný tunel Višňové mali podľa pôvodných plánov spojazdniť už pred niekoľkými rokmi. Ak by sa s razením tunela začalo podľa prvých plánov v roku 1998, dnes by sa už cez neho jazdilo. Namiesto toho sa cesta I/18 pod Strečnom dočkala len návrhu na rozšírenie na štvorprúdovku. Slovenskú tunelársku asociáciu to znepokojuje a navrhuje začať s výstavbou tunela čo najskôr. Vzhľadom na náročnosť terénu a plánovanú dĺžku odhaduje práce na štyri až päť rokov. Ako ďalej uvádza, v dôsledku rastu cien si výstavba tunela v súčasnosti vyžiada o 50 až 70 percent vyššie náklady ako pred desiatimi rokmi. K stratám treba prirátať aj ďalšie celospoločenské straty vyplývajúce zo zdržaní a škôd spôsobených častými dopravnými nehodami. Podľa STA sú najväčšou prekážkou pri budovaní tunelov vyššie náklady na ich výstavbu v porovnaní s ostatnou cestnou infraštruktúrou. Vláda okrem toho našim firmám vyčíta, že budujú drahšie tunely ako napríklad v Rakúsku. „Takéto porovnanie je nepresné, pokiaľ sa neberú do úvahy všetky súvisiace faktory, ako sú geografická dostupnosť, pripravenosť stavby, technologické a bezpečnostné vybavenie, ale predovšetkým geologické podmienky," vysvetľuje podpredseda STA Peter Witkovský. Medzi cenou jedného metra tunela v dobrých a zlých geologických podmienkach môže byť podľa neho desať aj viacnásobný rozdiel. Investície do výstavby tunelov predražujú aj prísne technologické a bezpečnostné normy. Kým všeobecne záväzné európske smernice určujúce minimálne bezpečnostné nároky a predstavujú ekonomicky akceptovateľné minimum, niektoré slovenské predpisy, týkajúce sa napríklad požiarnej bezpečnosti, náklady zvyšujú. Aktualizáciou noriem by sa podľa STA dali ušetriť finančné prostriedky v desiatkach miliónoch korún. V prípade diaľnic a ciest prvej triedy vláda k podobnému kroku už pristúpila, keď revidovala smernice týkajúce sa ich projektovania. Od júla tohto roka tak diaľnice môžu byť užšie a strmšie, a teda aj investične menej náročné. SITA