KDH: Regionálne školstvo je v horšom stave ako pred štyrmi rokmi

Bratislava 9. decembra (TASR) - Vláda SR za štyri roky nesplnila svoj sľub o istote a stabilite a regionálne školstvo je v horšom stave ako pred štyrmi rokmi. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásila podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová.


Na podporu svojho tvrdenia uviedla niekoľko dôvodov. "Vláda má za štyri roky už tretieho ministra školstva. Zrušením Krajských školských úradov prešli niektoré školy a školské zariadenia pod ministerstvo vnútra, teda rezort školstva je rozdelený pod dve ministerstvá a nemá vlastného pána. Zároveň neexistuje žiadna koncepcia rozvoja regionálneho školstva," povedala Szitová.

Za ďalšie dôvody označila skutočnosť, že znížením koeficientov pre školské zariadenia sa stalo, že niektoré z nich boli v likvidácií a boli zrušené. Upozornila tiež, že zmenou financovania centier voľného času nemôžu v nich deti v súčasnosti tráviť svoj voľný čas v rámci obcí a miest. "Peniaze určené na voľnočasové aktivity sú presúvané na opravy ciest," povedala.

Szitová zároveň zdôraznila, že presun kompetencií na vyššie územné celky znamená, že pri prvých ročníkoch stredných škôl triedy a počty detí určujú vyššie územné celky. To podľa jej slov znamená, že neštátne školy sú oproti štátnym diskriminované. "Radám školy zobrali aj poslednú kompetenciu pri voľbe riaditeľov škôl. Duálne vzdelávanie nie je v praxi napĺňané, zapojilo sa len 422 žiakov a iba 31 stredných škôl. Vláda sľubovala tiež pre učiteľov neobmedzenú platnosť kreditov, ale bolo to posunuté do ďalšieho volebného obdobia," podotkla s tým, že za štyri roky sa nezlepšil ani status učiteľa.

Expert KDH pre regionálne školstvo Martin Kuruc upozornil, že posledné meranie PISA ešte v roku 2012 ukázalo, že stúpol počet slovenských detí v podpriemernej skupine a klesol počet detí v skupine nadpriemerných. "Spomedzi 34 krajín OECD sme až na 32. mieste. Úroveň obľúbenosti škôl u našich detí je veľmi nízka. Slovensko dlhodobo dáva najmenej peňazí do vzdelávania a budúcnosti našich detí. Platy učiteľov sú o 55 percent nižšie ako u iných absolventov vysokoškolského štúdia," dodal.

Poslanec KDH a exminister školstva Martin Fronc je presvedčený, že ministerstvo školstva v prvom rade musí mať jedného pána. "Musí mať jedného ministra, ktorý rozhoduje o financiách a personálnych otázkach. Len vtedy sa dá vyžadovať zodpovednosť. Tým, že sa riadi školstvo cez dva rezorty, vzniká len chaos," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR