|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 3.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Oldrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. júna 2013
KDH dá vyvlastňovanie v stavebnom zákone pred Ústavný súd
KDH je pripravené obrátiť sa na Ústavný súd SR (ÚS), ak bude návrh novely zákona o významných investíciách, ktorý mení aj stavebný zákon, schválený v parlamente v predloženej podobe.
Zdieľať
BRATISLAVA 18. júna (WEBNOVINY) - KDH je pripravené obrátiť sa na Ústavný súd SR (ÚS), ak bude návrh novely zákona o významných investíciách, ktorý mení aj stavebný zákon, schválený v parlamente v predloženej podobe.
Opoziční kresťanskí demokrati považujú novelu, ktorú predložili poslanci za Smer-SD, za protizákonnú. Ako v utorok povedal predseda poslaneckého klubu KDH v Národnej rade SR Pavol Hrušovský, navrhovaná novela zásadným spôsobom mení pravidlá vyvlastňovania tým, že ich zjednodušuje.
"Na druhej strane posilňuje výrazným spôsobom kompetenciu vlády SR vstupovať do vyvlastňovacieho procesu. Obmedzuje práva obcí, ktoré boli doteraz účastníkmi konania a svojimi záväznými stanoviskami sa mohli vyjadrovať k návrhu na vyvlastňovanie," dodal Hrušovský.
Parlament bude o spomínanej novele rokovať na 21. schôdzi v druhom čítaní.
Novela zákona o významných investíciách má podľa jej predkladateľov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra (Smer-SD) slúžiť na zefektívnenie prípravy a realizácie významných investícií. Za významnú investíciu by sa podľa poslaneckého návrhu mala považovať stavba s investičnými nákladmi minimálne 100 mil. eur namiesto súčasnej sumy 33,194 mil. eur (predtým 1 mld. Sk) .
Ďalšou podmienkou pre významnú investíciu má byť, že stavba bude národohospodársky významná alebo jej realizáciou sa vytvorí najmenej tristo nových pracovných miest. Zachovaná zostane požiadavka, že za významnú investíciu sa bude považovať len stavba, o ktorej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Vzhľadom na to, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nemá sa požadovať záväzné stanovisko miestnej samosprávy ako dotknutého orgánu v územnom konaní. V prípade významných investícií budú pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania vykonávať obvodné úrady v sídle krajov. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Opozícia však v novele zákona vidí priestor na rozšírenie podmienok, za ktorých môže vláda siahnuť na súkromné vlastníctvo cez inštitút vyvlastnenia. "Je absurdné uvažovať, že na základe vytvorenia tristo pracovných miest je možné siahnuť na súkromné vlastníctvo v tzv. verejnom záujme," povedal už skôr predseda KDH Ján Figeľ.
Poslanec Igor Hraško (OĽaNO) sa obáva toho, že novela dá malej skupine ľudí právo rozhodovať o tom, čo je verejný záujem a v jeho mene siahať na súkromný majetok. Kritizoval, že z tohto procesu budú vylúčení občania dotknutých miest a obcí a že o význame investície by rozhodovala iba vláda. Kondrót novelu obhajoval tým, že zákon v dnešnej podobe schválila v roku 1999 Dzurindova vláda. Navyše vyvlastňovania sa podľa neho vôbec nedotýka.
Opoziční kresťanskí demokrati považujú novelu, ktorú predložili poslanci za Smer-SD, za protizákonnú. Ako v utorok povedal predseda poslaneckého klubu KDH v Národnej rade SR Pavol Hrušovský, navrhovaná novela zásadným spôsobom mení pravidlá vyvlastňovania tým, že ich zjednodušuje.
"Na druhej strane posilňuje výrazným spôsobom kompetenciu vlády SR vstupovať do vyvlastňovacieho procesu. Obmedzuje práva obcí, ktoré boli doteraz účastníkmi konania a svojimi záväznými stanoviskami sa mohli vyjadrovať k návrhu na vyvlastňovanie," dodal Hrušovský.
Parlament bude o spomínanej novele rokovať na 21. schôdzi v druhom čítaní.
Novela zákona o významných investíciách má podľa jej predkladateľov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra (Smer-SD) slúžiť na zefektívnenie prípravy a realizácie významných investícií. Za významnú investíciu by sa podľa poslaneckého návrhu mala považovať stavba s investičnými nákladmi minimálne 100 mil. eur namiesto súčasnej sumy 33,194 mil. eur (predtým 1 mld. Sk) .
Ďalšou podmienkou pre významnú investíciu má byť, že stavba bude národohospodársky významná alebo jej realizáciou sa vytvorí najmenej tristo nových pracovných miest. Zachovaná zostane požiadavka, že za významnú investíciu sa bude považovať len stavba, o ktorej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Vzhľadom na to, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nemá sa požadovať záväzné stanovisko miestnej samosprávy ako dotknutého orgánu v územnom konaní. V prípade významných investícií budú pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania vykonávať obvodné úrady v sídle krajov. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Opozícia však v novele zákona vidí priestor na rozšírenie podmienok, za ktorých môže vláda siahnuť na súkromné vlastníctvo cez inštitút vyvlastnenia. "Je absurdné uvažovať, že na základe vytvorenia tristo pracovných miest je možné siahnuť na súkromné vlastníctvo v tzv. verejnom záujme," povedal už skôr predseda KDH Ján Figeľ.
Poslanec Igor Hraško (OĽaNO) sa obáva toho, že novela dá malej skupine ľudí právo rozhodovať o tom, čo je verejný záujem a v jeho mene siahať na súkromný majetok. Kritizoval, že z tohto procesu budú vylúčení občania dotknutých miest a obcí a že o význame investície by rozhodovala iba vláda. Kondrót novelu obhajoval tým, že zákon v dnešnej podobe schválila v roku 1999 Dzurindova vláda. Navyše vyvlastňovania sa podľa neho vôbec nedotýka.