|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. novembra 2015
Kde je málo úsmevu, tam je málo úspechu, tvrdil magnát Carnegie
Americký priemyselník a filantrop Andrew Carnegie
Zdieľať
Americký priemyselník a filantrop Andrew Carnegie Foto: TASR/AP
Lenox/Bratislava 25. novembra (TASR) – Svetoznámy americký oceľový magnát Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra pred 180 rokmi.Jeden z najbohatších mužov 20. storočia sa do histórie zapísal nielen ako mimoriadne úspešný podnikateľ, ale aj ako zakladateľ nespočetných knižníc, štedrý sponzor univerzít a majiteľ slávnej koncertnej siene nesúcej jeho meno Carnegie Hall v americkom New Yorku. Počas svojho života rozdal vyše 350 miliónov dolárov a posledných 30 miliónov, ktoré mu zostali tesne pred jeho smrťou, odkázal svojej nadácii.
Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 v Škótsku (Spojené kráľovstvo) v skromne žijúcej tkáčskej rodine. Ako trinásťročný emigroval s rodinou za lepším životom do USA, kde začal pracovať ako poslíček telegrafnej spoločnosti. Naučil sa Morseovu abecedu, aby sám dokázal čítať telegrafné správy. Jedného rána sa nenašiel žiadny operátor, ktorý by spracoval novú správu. Andrew Carnegie ju sám prečítal, odpovedal na ňu a odniesol ju klientovi. Bolo to veľké riziko, stačila jediná chyba a prácu by stratil. Riadil sa však mottom: "Muž na vzostupe musí upútať pozornosť". To sa mu aj podarilo, v roku 1853 mu jeho zamestnávateľ ponúkol miesto telegrafného operátora a popritom ho zasvätil do manažmentu, financií a obchodov na burze. Tvrdo šetril, aby mal dosť peňazí na investície. Vo veku 28 rokov už vlastnil akcie a podiely v ropných poliach, uhoľných baniach, železniciach a v malej oceliarni. V 60. rokoch 19. storočia úspešne predával americké podnikové dlhopisy v Európe. Vo Veľkej Británii ho uchvátili Londýnske oceliarne a to predurčilo, aby sa stal oceliarskym magnátom.
V roku 1875 sa Carnegie rozhodol založiť oceliareň Edgar Thomson Steel Company. Na Wall Street v tom čase vládla panika, desiatky bánk skrachovali, priemerná cena tony ocele spadla viac než o 50 percent. Carnegie sa však nevzdal, získal tých najlepších manažérov a pustil sa do boja s vtedajšími oceliarskymi magnátmi. Každý týždeň znižoval ceny a dostával objednávky od železničných spoločností. Monopolní výrobcovia ocele neboli schopní držať krok s Carnegiem, ktorý v rokoch 1872-1885 stlačil cenu tony ocele zo 112 až na 28 dolárov. V roku 1892 sa Edgar Thomson Steel Company stala najväčšou spoločnosťou sveta a bola premenovaná na Carnegie Steel Company, ktorá sa neskôr transformovala na US Steel Corporation. O deväť rokov neskôr ju Carnegie predal finančnému konzorciu vedenému J.P. Morganom a Ch. Schwabom za 480 miliónov dolárov.
Úspešný podnikateľ sa od roku 1901 začal intenzívne venovať dobročinnosti. Financoval vyše 2500 knižníc v 47 štátoch sveta, americké univerzity v Pittsburghu a Washingtone, Múzeum dejín prírody v Pittsburghu, nadáciu pre ďalší vývoj výučby, nadáciu na podporu medzinárodného mieru či Palác mieru v holandskom Haagu. Dal postaviť slávnu Carnegie Hall v New Yorku, kde sa od jej otvorenia v roku 1891 konalo množstvo svetových premiér špičkových hudobníkov z celého sveta. Carnegie vydal niekoľko úspešných publikácií, k najznámejším patrí Evanjelium bohatstva (1889) a Ríša obchodu (1902), posmrtne vydali jeho Autobiografiu Andrewa Carnegieho (1920).
Andrew Carnegie zomrel 11. augusta 1919 v Lenoxe v americkom štáte Massachusetts. Ako prejav vďaky bol jeho menom pomenovaný kaktus - Saguaro Carnegiea a dinosaury Diplodocus carnegii. Originálna skamenená kostra stojí v Carnegieho Múzeu dejín prírody (Museum of Natural History) v americkom Pittsburghu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR