Kde hrozí najväčšie riziko nákazy koronavírusom? Podľa hygieny sú už importy COVID-19 zriedkavé

Český Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS ČR) vypracoval prehľadnú tabuľku s najpravdepodobnejšími miestami nákazy COVID-19. Údaje zbieral od marca 2020.

Odborníci predpokladajú, že väčšina Čechov sa od začiatku pandémie koronavírusom nakazila na pracovisku (38,9 percenta). Druhým najrizikovejším miestom bola rodina, domácnosť a voľnočasové aktivity (21,8 percenta) a približne štvrtina osôb nevedela uviesť zdroj nákazy (23,9 percenta).

Pri bežných aktivitách bez bližšieho spresnenia sa podľa štatistík nakazilo okolo 14,5 percenta infikovaných. K relatívne rizikovým miestam však môže patriť aj škola, celkovo sa v nej totiž infikovalo okolo 10 percent ľudí.

Na dovolenke sa nakazilo minimum ľudí

Ukázalo sa tiež, že k najmenej častým zdrojom nákazy patrila dovolenka (0,8 percenta nakazených). Import zo zahraničia však ÚZIS registruje v prípade 2,3 percenta infikovaných.

Z hromadnej spoločenskej akcie si podľa štatistík vírus prinieslo len 1 percento nakazených, podobne ako pri športe, kde sa nakazilo iba 1,1 percento ľudí.

ÚZIS však upozorňuje, že u jednej pozitívnej osoby môže byť uvedených viac pravdepodobných miest nákazy.

Zdroj: ÚZIS ČR

Na Slovensku prevažuje šírenie v rodinách

Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daše Račkovej už COVID-19 na Slovensku zasahuje každú sféru života.

„Naďalej prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách. Nákaza sa medzi príbuzných zväčša dostane z často navštevovaných kolektívov, respektíve z priameho kontaktu s pozitívne testovanou osobou. Ochorenie sa vyskytuje aj u dohľadaných kontaktov potvrdených prípadov zo starších ohnísk nákazy, vznikajú však i nové,“ priblížila na margo aktuálneho šírenia COVID-19.

Doplnila, že nákaza sa objavuje aj na pracoviskách, u osôb z výchovno-vzdelávacích zariadení, a tiež v zariadeniach sociálnej starostlivosti, zdravotníckych zariadeniach, v športových kluboch a iných často navštevovaných kolektívoch. Vírus tiež lekári zachytávajú aj v rámci predoperačných vyšetrení.

Importy zo zahraničia sú už len zriedkavé

„Sporadicky sa ešte ochorenie vyskytne u kontaktov pozitívne testovaných osôb, ktoré sa pred sprísnením opatrení zúčastnili na svadobných hostinách, karoch, početných rodinných oslavách či iných spoločenských podujatiach. Importy zo zahraničia sú zaznamenané v minimálnej miere,“ spresnila.

Podľa Račkovej je trend vývoja jednoznačný – počet infikovaných na Slovensku v posledných týždňoch explozívne narastá naprieč regiónmi. „Tempo, akým pribúdajú infikovaní na úrovni okresov, ukazuje, že už nie je možné hovoriť o takzvaných ‚bezpečných‘ oblastiach. Počty infikovaných stúpajú na celom území Slovenska.“

Po 15 minútach stúpa pravdepodobnosť nákazy

Podľa odborníkov sa človek môže nakaziť koronavírusom už behom niekoľkých minút. Nebezpečný je najmä úzky fyzický kontakt s infikovanou osobou, ale tiež krátky 15-minútový kontakt vo vzdialenosti kratšej ako dva metre.

Rizikový je aj pobyt v interiéri, kde sa zdržiava nakazená osoba. Najrizikovejším dopravným prostriedkom je podľa ÚVZ lietadlo.

Riziko kumulatívnej expozície

Sciencealert.com dodáva, že riziko nákazy zrejme vzniká aj pri krátkom kontakte s infekčnou osobou. Vyplýva to zo zistení amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), podľa ktorého môže dôjsť k nákaze po tzv. kumulatívnej expozícii, keď sa človek na krátky čas stretne s viacerými infikovanými.

Upozornila na to štúdia prípadu nákazy zamestnanca nápravno-výchovného zariadenia, ktorý sa infikoval po sérii krátkych stretnutí s väzňami s pozitívnym testom na COVID-19.

Pracovník sa nakazil počas 8-hodinovej smeny po tom, ako bol 22-krát vystavený približne minútovému kontaktu s viacerými infekčnými väzňami. Po zrátaní času strávil v kontakte s nimi asi 17 minút. Neskôr sa uňho prejavili príznaky COVID-19, ako strata čuchu a chuti, kašeľ, nádcha a bolesti hlavy.

Zlyhanie preventívnych opatrení

Podľa odborníkov tento prípad ešte viac podčiarkuje dôležitosť sociálneho odstupu a preventívnych opatrení. Zamestnanec väznice sa totiž nakazil napriek tomu, že si tvár chránil látkovým rúškom a nosil ochranné rukavice aj okuliare.

Doplatil však na to, že väzni nosenie rúšok zanedbávali a koronavírus šírili do okolia. Ako vedci veľakrát zdôrazňovali, ochranné prostriedky sú efektívne len vtedy, keď ich používa každá z osôb vo vzájomnom kontakte.