|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. novembra 2006
Každá krajina V4 má problém s dokumentmi z čias komunizmu
Nie je dobré, že doteraz nebol nikto obvinený ani odsúdený za zločiny komunizmu. Ústav pamäti národa (ÚPN) začal fungovať príliš neskoro, dokumenty bývalého režimu boli tajné a ...
Zdieľať
BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) - Nie je dobré, že doteraz nebol nikto obvinený ani odsúdený za zločiny komunizmu. Ústav pamäti národa (ÚPN) začal fungovať príliš neskoro, dokumenty bývalého režimu boli tajné a neprístupné až do roku 2003, kým ÚPN nevznikol. Uviedol na dnešnom medzinárodnom seminári o komunizme Miroslav Lehký z ÚPN. Podľa neho ústav nemôže zaniknúť, je dôležitou inštitúciou, ktorá iba začína pracovať a bude pracovať. Negatívne odozvy na činnosť ÚPN prichádzajú od tých, "ktorí boli zapletení do temných aktivít tajných zložiek," dodal Lehký.
Lehký tvrdí, že ústav dostal len polovicu dokumentov o príslušníkoch ŠtB. "Dokumenty sú často neúplné a vybrakované," povedal Lehký.
Petr Blažek z Ústavu pre súčasné dejiny uviedol, že v Čechách ministerstvo vnútra tvrdilo, že zväzková agenda neexistuje a až minulý rok ju začali sprístupňovať. Podľa Blažka ďalším nedostatkom bolo, že na ministerstve pôsobili až do minulého roka príslušníci ŠtB. Blažek povedal, že za stratu dokumentov sú spoluzodpovedné aj Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. Ich predstavitelia síce vedeli o ničení dokumentov, ale nesnažili sa tomu zabrániť.
S ničením dokumentov mali problém aj v Nemecku. Thomas Grossbötling z Úradu spolkového zmocnenca pre záležitosti STASSI uviedol, že analýzu histórie a štruktúry práce STASSI dokončia na budúci rok. Podľa Grossbötlinga uzavreté archívy sú nebezpečnejšie než tie, ktoré sú prístupné verejnosti. Ak majú prístup k dokumentom len niektorí, tak to nevytvára dobrú atmosféru.
Aj v Poľsku bolo problematické sprístupňovanie archívov. Lukasz Kaminski z poľského inštitútu pamäti národa povedal, že mnoho spisov sa poškodilo a až po odchode prezidenta Alexandra Kwasniewskeho, ktorý bol komunistom, rozbehli prácu inštitútu.
V Maďarsku vznikol Historický úrad v roku 1997, ktorému museli byť odovzdané všetky dokumenty. Ich archívy však neboli registrované, a preto v nich nemohli vyhľadávať. Gergö Bendegűz Cseh z maďarského úradu skonštatoval, že "práce sme teda museli začať z ničoho.
SITA