Kazancev: Mesiac je duté

Ukazuje sa totiž, že ich vzájomná poloha je niečo také dokonalé, že niektorí bádatelia uvažujú aj o zásahu vyššej inteligencie.

Podľa hypotézy syna presláveného vedca Charlesa Darwina Georga Darwina, Zem a Mesiac pôvodne tvorili jeden celok z horúcej tekutej hmoty. Ako útvar rotoval, odtrhla sa vplyvom odstredivých síl časť materiálu a vytvorila našu obežnicu.
 Dlhé desaťročia panovala táto hypotéza, až v polovici minulého storočia sa ukázalo, že naša planéta nikdy nebola taká tekutá, aby odstredivou silou z nej mohli vzniknúť dve. Objavili sa aj ďalšie dve nové teórie. Podľa prvej bol Mesiac vždy samostatnou a nezávislou planétkou, ale preletom okolo Zeme bola zachytená gravitačnou silou a stala sa našou prirodzenou družicou.
 Protipól tejto záchytovej domnienke tvorí „akrečná“ hypotéza (odvodené od latinského slova acretio = prírastok). Tá tvrdí, že po vzniku našej domovskej obežnice zostal okolo nej prsteň prachu a asteroidov. Vplyvom gravitačných a iných síl tento pás hustol a nakoniec sa zrodilo jediné teleso - Mesiac.
 Tieto teórie boli vnímané veľmi priaznivo, ale rok 1969 priniesol veľké odhalenie. Na povrchu Luny pristáli prví kozmonauti a z analýzy prinesených materiálov jednoznačne vyplýva,  že niektoré substancie sú podobné pozemským, niektoré sa veľmi odlišujú. Pre bádateľov bol nepochopiteľný napr. zvláštny obsah železa, ktorý na našej zemeguli tvorí 30 %, na Mesiaci iba 10 %. Z  údajov astrofyzici  zostavili model, ktorý tieto protiklady skĺbil do jedného celku a vznikla ďalšia hypotéza: v pradávnych prehistorických časoch sa mladá zemeguľa zrazila s kovovým asteroidom. Vzniknutá energia vymrštila nesmierne množstvo hornín do okolitého priestoru. Neskôr oceľové jadro vesmírneho votrelca dopadlo znovu na zemský povrch, prebilo ho a ponorilo sa do vnútra zemskej gule. Z trosiek vymršteného asteroidu sa potom sformoval Mesiac.
Táto dopadová teória mala donedávna mnoho zástancov. Ale tejto hypotéze nasadilo ranu zistenie, že naša strieborná Luna pracuje ako dokonalý stabilizátor nášho podnebia.
Má presne správnu veľkosť, vzdialenosť a rýchlosť, aby udržala zemskú os takmer v pokoji. Nebyť našej družice, kolísala by naša planéta ako kačica a zemský povrch by bez prestávky bičovali gigantické búrky a tajfúny. Je to však vôbec možné?
 Mnoho známych bádateľov už dnes zastáva názor, že Mesiac na obežnú dráhu umiestnila neznáma vyspelá civilizácia. Pár ich dokonca tvrdí, že je gigantickým vesmírnym plavidlom cudzích bytostí.
Teórie sú teórie. Ruský bádateľ Anatolij Vemenovič Kazancev a jeho nasledovníci uvádzajú celý rad faktov,  že Mesiac je umelé teleso: aj americké, aj ruské sondy odhalili, že naša obežnica je zvnútra dutá. Na jeho povrchu pozorovali aj nepochopiteľné záblesky a objavili sa tam útvary, ktoré vzápätí zmizli.
Ktovie? Seriózni vedci však s týmito hypotézami nesúhlasia, ale nedokážu ani vysvetliť, ako vlastne vznikol Mesiac.