|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júna 2010
Kavliho ceny získajú ôsmi vedci
Prezident Nórskej akadémie vied Nils Christian Stenseth vo štvrtok v Osle oznámil mená tohtoročných laureátov Kavliho cien, ktoré sa odovzdávajú v kategóriách astrofyzika, ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA, AP BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) - Prezident Nórskej akadémie vied Nils Christian Stenseth vo štvrtok v Osle oznámil mená tohtoročných laureátov Kavliho cien, ktoré sa odovzdávajú v kategóriách astrofyzika, neurológia a nanoveda. Celkovo si tri ceny, ktorých súčasťou je aj odmena vo výške milión dolárov (približne 815-tisíc eur), rozdelia ôsmi vedci z USA, Veľkej Británie a Nemecka. Priamy prenos z vyhlásenia sledovali aj účastníci Svetového vedeckého festivalu v New Yorku. Ceny odovzdajú 7. septembra v Osle.
Cenu za astrofyziku získajú Američan Jerry Nelson z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, Brit Raymond Wilson z Európskeho južného observatória a Brit s americkým občianstvom Roger Angel z University of Arizona. Všetci traja svojou prácou prispeli k zdokonaleniu teleskopov, vďaka čomu astronómovia môžu získavať kvalitnejšie snímky vesmírnych objektov.
Kavliho cenu v oblasti neurológie si odnesú Nemec Thomas Südhof z Leland Stanford Junior University a Američania Richard Scheller z biotechnologickej spoločnosti Genentech a James Rothman z Yale University. Südhof a Scheller získali toto ocenenie za objav génov zodpovedných za komunikáciu neurónov v mozgu. Rothmana ocenili za popísanie procesu, počas ktorého sú vezikuly (bunkové štruktúry, ktorých úlohou je transportovať a skladovať niektoré organické látky) usmernené do určitých častí mozgu, kde riadia napríklad vylučovanie hormónov.
Ocenenie za nanovedu získajú Američania Nadrian Seeman z New York University a Donald Eigler z IBM Almaden Research Center. Seeman objavil, že DNA sa dá použiť na výrobu nanozariadení s veľkosťou molekuly. Eigler sa zas pričinil o sériu objavov, ktoré pomohli lepšie pochopiť niektoré zo základných častíc hmoty.
Kavliho ceny vznikli ako iniciatíva Američana nórskeho pôvodu Freda Kavliho a udeľujú ich Nórska akadémia vied spoločne s Kavliho nadáciou a nórskym ministerstvom školstva a výskumu. Prvýkrát ich odovzdali v roku 2008, pričom ich cieľom je okrem ocenenia konkrétneho vedca aj podpora medzinárodnej spolupráce odborníkov. Laureátov vyberajú tri komisie, ktoré zložila Nórska akadémia vied. Členovia komisií sú poprední vedci z USA, Číny, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, z ktorých niektorí sú aj držiteľmi Nobelovej ceny.
SITA/AP
Cenu za astrofyziku získajú Američan Jerry Nelson z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, Brit Raymond Wilson z Európskeho južného observatória a Brit s americkým občianstvom Roger Angel z University of Arizona. Všetci traja svojou prácou prispeli k zdokonaleniu teleskopov, vďaka čomu astronómovia môžu získavať kvalitnejšie snímky vesmírnych objektov.
Kavliho cenu v oblasti neurológie si odnesú Nemec Thomas Südhof z Leland Stanford Junior University a Američania Richard Scheller z biotechnologickej spoločnosti Genentech a James Rothman z Yale University. Südhof a Scheller získali toto ocenenie za objav génov zodpovedných za komunikáciu neurónov v mozgu. Rothmana ocenili za popísanie procesu, počas ktorého sú vezikuly (bunkové štruktúry, ktorých úlohou je transportovať a skladovať niektoré organické látky) usmernené do určitých častí mozgu, kde riadia napríklad vylučovanie hormónov.
Ocenenie za nanovedu získajú Američania Nadrian Seeman z New York University a Donald Eigler z IBM Almaden Research Center. Seeman objavil, že DNA sa dá použiť na výrobu nanozariadení s veľkosťou molekuly. Eigler sa zas pričinil o sériu objavov, ktoré pomohli lepšie pochopiť niektoré zo základných častíc hmoty.
Kavliho ceny vznikli ako iniciatíva Američana nórskeho pôvodu Freda Kavliho a udeľujú ich Nórska akadémia vied spoločne s Kavliho nadáciou a nórskym ministerstvom školstva a výskumu. Prvýkrát ich odovzdali v roku 2008, pričom ich cieľom je okrem ocenenia konkrétneho vedca aj podpora medzinárodnej spolupráce odborníkov. Laureátov vyberajú tri komisie, ktoré zložila Nórska akadémia vied. Členovia komisií sú poprední vedci z USA, Číny, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, z ktorých niektorí sú aj držiteľmi Nobelovej ceny.
SITA/AP