|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. februára 2011
KATSELIOVÁ: Záchranný fond by mohol kupovať grécke dlhopisy
Záchranný fond eurozóny (EFSF) by mohol kupovať grécke dlhopisy, čo by krajine pomohlo dostať sa z dlhovej krízy. Vyhlásila to v utorok grécka ministerka Louka Katseliová. ...
Zdieľať
Louka KatseliováFoto: SITA/APATÉNY 2. februára (WEBNOVINY) - Záchranný fond eurozóny (EFSF) by mohol kupovať grécke dlhopisy, čo by krajine pomohlo dostať sa z dlhovej krízy. Vyhlásila to v utorok grécka ministerka Louka Katseliová. "EFSF by mohol na sekundárnom trhu na dobrovoľnej báze kúpiť grécke dlhopisy a nahradiť ich dlhopismi s najvyšším ratingom AAA a nižším kupónom," povedala Katseliová bez ďalších podrobností agentúre Reuters.
O reforme Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) budú diskutovať lídri EÚ na marcovom summite. Medzi navrhovanými opatreniami sa spomína zvýšenie efektívnej úverovej kapacity fondu, ktorá je v súčasnosti ohraničená na 250 mld. eur, ako aj rozšírenie jeho právomocí vrátane možnosti priamo kupovať dlhopisy.
Verejný dlh Grécka predstavuje 145 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a podľa odhadov EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa v roku 2013 vyšplhá na 158 % HDP, čo je úroveň, ktorú veľká časť finančných trhov hodnotí ako neudržateľnú. Grécko sa minulý rok dostalo na pokraj štátneho bankrotu, keď krajina nedokázala financovať svoj dlh prostredníctvom trhov. Atény čerpajú pomoc z úverového programu objeme 110 mld. eur, ktorý schválil Grécku ako prvej krajine v eurozóne Medzinárodný menový fond a EÚ.
V reakcii na grécku dlhovú krízu vznikol Európsky fond finančnej stability (EFSF) ako súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko.
O reforme Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) budú diskutovať lídri EÚ na marcovom summite. Medzi navrhovanými opatreniami sa spomína zvýšenie efektívnej úverovej kapacity fondu, ktorá je v súčasnosti ohraničená na 250 mld. eur, ako aj rozšírenie jeho právomocí vrátane možnosti priamo kupovať dlhopisy.
Verejný dlh Grécka predstavuje 145 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a podľa odhadov EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa v roku 2013 vyšplhá na 158 % HDP, čo je úroveň, ktorú veľká časť finančných trhov hodnotí ako neudržateľnú. Grécko sa minulý rok dostalo na pokraj štátneho bankrotu, keď krajina nedokázala financovať svoj dlh prostredníctvom trhov. Atény čerpajú pomoc z úverového programu objeme 110 mld. eur, ktorý schválil Grécku ako prvej krajine v eurozóne Medzinárodný menový fond a EÚ.
V reakcii na grécku dlhovú krízu vznikol Európsky fond finančnej stability (EFSF) ako súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko.