Katastrofy majú nežné mená

Skrátka, hotový tajfún, tornádo či uragán, čo je napokon označenie pre zhruba ten istý meteorologický jav. Nie je však pravda, že to bol jediný dôvod, prečo začala Svetová meteorologická organizácia (WMO) dávať týmto katastrofám ženské mená. Spočiatku ich na odlíšenie pomenúvala podľa svätcov, ktorí mali práve meniny.

Už sú v tom aj muži
To však nebolo príliš praktické, pretože časom mohlo prísť k duplicite a bolo by treba pridať za meno poradovú číslovku. Po rozličných pokusoch sa od konca 70. rokov minulého storočia pomenúvajú hurikány abecedne a neskôr na nátlak feministických organizácií už striedavo nielen ženskými, ale aj mužskými menami. To znamená, že po hurikáne dajme tomu Adolf by nasledovala napríklad Barbora. Tento systém platí pre každú cyklonálnu oblasť osobitne, teda mohli by sme mať súčasne Adolfa v Atlantiku a Adama v Pacifiku. Mená budúcich hurikánov sú pripravené s veľkým predstihom.
Sezóna hurikánov trvá každý rok od 1. júna do 30. novembra. Hurikán je tropická cyklóna, nie však jediná. Tropické cyklóny sa odlišujú podľa miesta svojho vzniku a pôsobenia. Okrem hurikánov existujú ešte cyklóny v Bengálskom zálive a Arabskom mori, tajfúny v okolí Japonska, uragány v Karibskom mori, orkány v Indickom oceáne a willy-willies v okolí Austrálie.
Pôvodný názov „hurakan“ pochádza z jazyka národa Tainos, domorodcov z ostrovov v Karibskom mori a označuje diabla. V oblasti Ázie sú tieto búrky označované slovom tajfún podľa slova tai-fung, čo v kantonskom dialekte znamená silný vietor. V latinskoamerickej oblasti západného Atlantiku sa používa termín uragán.
Hurikán je typ tropickej cyklóny, čo je všeobecný termín pre všetky systémy, cirkulujúce nad tropickými vodami.

Žeby naozaj trest Boží?
Hurikány rozhodne nie sú fenoménom novoveku. V oblasti Karibiku sa vyskytujú už najmenej tisíc, ba pravdepodobne až päťtisíc rokov. V tom období totiž doznievali záchvevy poslednej doby ľadovej, tzv. Wurmského obdobia, ktoré trvalo zhruba od roku  80000 do roku 10000 pred naším letopočtom. Oteplenie, ktoré vystriedalo poslednú dobu ľadovú, trvá doteraz. Svoje maximum dosiahlo na prelome prvého tisícročia nášho letopočtu a odvtedy klíma kolísala s neveľkými výkyvmi chladnejších a teplejších období.
V 20. storočí však začala priemerná teplota abnormálne narastať. Na príčine je negatívne pôsobenie človeka v podobe vysokých emisií skleníkových plynov a tepla do atmosféry. Zmeny globálnej klímy sa prejavujú nielen topením ľadovcov, ale výrazne sa zaslúžili aj o rýchlejšiu frekvenciu a intenzitu extrémnych javov, medzi ktoré patria hurikány, povodne, suchá a pod.
V tomto smere až ironicky „spravodlivo“ trestá príroda najväčšieho znečisťovateľa na svete - Spojené štáty americké, ktorých emisie tvoria až tretinu emisií celého industriálneho sveta. Pritom to boli práve Spojené štáty, ktoré v roku 1999 zmietli zo stola medzinárodný dohovor o znižovaní emisií skleníkových plynov, tzv. Kjótsky protokol. Civilizovaný svet Európskeho spoločenstva a následne aj Rusko ho ratifikovali a snažia sa ho bezo zvyšku plniť.

Oko hurikánu
Hurikány pôsobia v Atlantickom oceáne. Tropické cyklóny sú nízkotlakové systémy vznikajúce od päť do dvadsať stupňov severnej alebo južnej šírky. Ak má tropická cyklóna trvalú povrchovú rýchlosť nižšiu ako 17 metrov za sekundu, nazýva sa tropická tlaková níž. Ak sa rýchlosť vetra zvýši nad 17 metrov za sekundu, dostáva takáto cyklóna meno a je označovaná ako tropická búrka. Hurikánom sa stane pri zvýšení rýchlosti vetra nad 33 metrov za sekundu, čo je približne 120 kilometrov za hodinu. Avšak, napríklad tohtoročný hurikán Ivan mal nad pevninou rýchlosť vetra 210 kilometrov za hodinu. Každý správny hurikán je cyklický, teda sa točí okolo stredu. Tento stred s priemerom až do 50 kilometrov sa nazýva oko a práve v oku sú vždy namerané najnižšie tlakové hodnoty. Na severnej pologuli sa hurikány točia okolo oka proti smeru hodinových ručičiek, na južnej je to naopak.

Teplo, vlhkosť, vetry
Hurikán potrebuje na svoj vznik tri veci. Po prvé teplú vodu, nejlepšie 27 °C, ďalej vlhký vzduch a po tretie zbiehavé rovníkové vetry. Preto je ideálne západné pobrežie Afriky, kde sa väčšina hurikánov formuje ako obyčajná búrka. Takejto búrke môže trvať aj celé týždne, kým sa vyvinie na hurikán, ale to iba za ďalších troch podmienok.
Po prvé potrebuje zbiehavé vetry pri povrchu a silné rovnomerné vetry vo vyšších nadmorských výškach. Po druhé musí prebiehať pokračujúci cyklus vyparovania a kondenzácie. A po tretie potrebuje rozdielny tlak mezi vyššími a nižšími nadmorskými výškami. Napriek tomu však vznik hurikánov nie je ešte celkom vyjasnený.
Niektoré hurikány tvoriace sa v tropických oblastiach sa stáčajú viac na sever, kde strácajú svoju ničivosť a kde se menia na obyčajné tlakové níže. Takáto tlaková níž ovplyvňuje cirkuláciu nad Európou. Podľa amerických meteorológov počet hurikánov každým rokom rastie, takže se v budúcnosti môžeme tešiť na stále premenlivejšie počasie. Pravá strana hurikánu je oveľa ničivejšia ako ľavá, pretože je takzvane „po smere“ vetra. Pohyb hurikánu sa zaznamenáva pomocou satelitu a lietadel so špeciálnym meteorologickým vybavením, ktorých piloti majú prezývku lovci hurikánov.

Saffir-Simpsonova stupnica hurikánov
l Kategória 1: Rýchlosť vetra 120-153 km/h, výška vĺn 1,5-2m, škody minimálne (láme konáre stromov, strháva elektrické vedenie).
l Kategória 2: Rýchlosť vetra 154-177 km/h, výška vĺn 2-2,5 m, škody mierne (láme stromy, strháva vedenie).
l Kategória 3: Rýchlosť vetra 178-209 km/h, výška vĺn 2,5-4 m, škody rozsiahle (vyvaľuje okná a dvere domov).
l Kategória 4: Rýchlosť vetra 210-250 km/h, výška vĺn 4-5,5 m, škody extrémne (deštrukcia okien a dverí, ničí strechy).
l Kategória 5: Rýchlosť vetra vyše 250 km/h, výška vĺn nad 5,5 m, škody katastrofické (úplná deštrukcia domov).

Nádej zvaná počítačový model
Nedávno bol v USA prezentovaný počítačový model, vďaka ktorému možno predpovedať aktivitu hurikánov v Spojených štátoch, nad východným Pacifikom a nad severným Atlantikom. Model využíva dáta o anomáliách v pravidelných atmosferických javoch nad týmito oblasťami a umožňuje predpovedať silu hurikánov. Vedci sa o niečo podobné pokúšali už vyše dvadsať rokov. Model zároveň udáva pravdepodobnosť škôd. Dlhodobý priemer pre atlantickú oblasť je 9,6 búrok a 5,9 hurikánov, z toho 2,3 silných. Počas vlaňajšej  sezóny však vzniklo 15 tropických búrok, z ktorých deväť sa rozvinulo na hurikány.

Následky Katriny a Rity

Hurikán Rita, ktorý sa minulý týždeň prehnal Mexickým zálivom, nenapáchal také rozsiahle škody ako pred ním Katrina a rozplynul sa nad Texasom a Louisianou. Hurikán sa vyhol husto obývaným oblastiam okolo Houstonu a Galvestonu v Texase. Zahynul jeden človek a poistné škody dosiahli „len“ 2,5 až 5 miliárd dolárov. Na porovnanie, Katrina usmrtila vyše tisíc ľudí a spôsobila škody za vyše 200 miliárd dolárov.