Katarský minister pricestoval do Kuvajtu s odpoveďou svojho emira

Dauha/Káhira 3. júla (TASR) - Katarský minister zahraničných vecí Muhammad bin Abd ar-Rahmán Al Sání pricestoval dnes do Kuvajtu, aby odovzdal odpoveď svojej krajiny na požiadavky arabských štátov, ktoré na Katar uvalili blokádu a prerušili s ním diplomatické vzťahy. Informovala o tom dnes panarabská televízia al-Džazíra.


Agentúra KUNA informovala, že rukou písaný list katarského emira šejka Tamíma ibn Hamada Al Sáního odovzdá šéf diplomacie kuvajtskému vládcovi šejkovi Sabáhovi Ahmadovi Džábirovi Sabáhovi, ktorý je sprostredkovateľom krízy medzi Katarom a štvoricou arabských krajín: Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom a Egyptom.

Tieto arabské štáty dnes dali Kataru ešte dva dni na to, aby splnil trinásťbodový zoznam ich požiadaviek. Urobili tak po tom, ako kuvajtský emir požiadal o predĺženie lehoty v rámci svojho úsilia o urovnanie diplomatickej krízy, uviedla agentúra AP.

Arabské štáty zverejnili svoje požiadavky 22. júna a dali Kataru desať dní na ich splnenie. Nový konečný termín vyprší v utorok neskoro večer alebo v stredu skoro ráno. Štyri arabské štáty potom posúdia reakciu katarskej vlády.

Egypt dnes oznámil, že schôdzka venovaná posúdeniu reakcie katarskej vlády sa za účasti ministrov zahraničných vecí zainteresovanej štvorice krajín uskutoční v stredu v Káhire.

Hovorca egyptskej vlády súčasne oznámil, že v Káhire sa vo štvrtok bude konať schôdzka predstaviteľov agentúry OSN pre leteckú dopravu, ktorá je zvolaná na základe sťažnosti Kataru ohľadom prerušenia jeho leteckého spojenia, čo súvisí so spomínaným diplomatickým konfliktom.

Saudská Arábia, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty (SAE) prerušili 5. júna diplomatické styky s Katarom a zaviedli bojkot voči svojmu malému, no bohatému susedovi. Dauhu obviňujú okrem iného z podpory teroristických organizácií. K ich požiadavkám patrí obmedziť vzťahy s Iránom, vypovedať z krajiny tureckých vojakov či zatvoriť televíziu al-Džazíra.

Katar už dlho popiera, že by podporoval extrémistické skupiny, a udržiava vzťahy s Iránom, keďže sa s ním delí o obrovské ťažobné pole zemného plynu pri svojom pobreží.

Súčasná kríza je najhoršou svojho druhu v oblasti Perzského zálivu od vojny v roku 1991.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR