Karlštejn otvorili a vysvätili pred 660 rokmi za účasti Karola IV.

Beroun/Bratislava 26. marca (TASR) - Na území dnešnej Českej republiky pred 660 rokmi slávnostne vysvätili a otvorili dokončenú stavbu hradu Karlštejn (vtedy nazývaný aj Karlův Týn) a založili kolegiálnu kapitulu na čele s dekanom. Stalo sa tak 27. marca 1357 za prítomnosti kráľa a cisára Karola IV.


Výstavba známeho českého hradu Karlštejn sa začala 10. júna 1348, keď bol položený jeho základný kameň.

Karlštejn leží na mohutnej vápencovej skale na ľavom brehu rieky Berounky neďaleko mesta Beroun. Je dobre ukrytý medzi kopcami a návštevníkom sa pred zrakmi zjaví nečakane. Do zoznamu českých národných kultúrnych pamiatok bol Karlštejn zapísaný v roku 1962.

Hrad Karlštejn sa postupne stal nielen centrom Rímskej ríše, ale aj jej klenotnicou. Karol IV., ktorý tam býval od roku 1358, na hrade zhromažďoval vzácne predmety - kráľovské poklady, listiny a relikvie. Ríšsky poklad s korunovačnými klenotmi uložil v Kaplnke svätého Kríža. Ostali tam až do roku 1619. Dodnes sa v nej zachovalo 129 doskových obrazov majstra Theodorika, ktoré tvoria najzachovalejší a najvýznamnejší súbor gotickej doskovej maľby na svete. Druhou dominantou výzdoby Kaplnky, ktorá je najvyššie položeným miestom dvakrát obliehaného a nikdy nedobytého hradu, je viac ako 8000 benátskych šošoviek na pozlátenom strope, ktoré predstavujú hviezdy, mesiac a slnko.

V súčasnosti sa na Karlštejne nachádza napríklad kópia Svätováclavskej koruny. Viaže sa k nej legenda, že ten, kto si korunu neoprávnene položí na hlavu, do roka zomrie. Vyskúšal si to ríšsky protektor Reinhard Heydrich. V roku 1942 si korunu nasadil, aby ešte viac potupil český ľud a do roka bol naňho spáchaný atentát.

Zaujímavosťou hradu je 78 metrov hlboká hradná studňa, v ktorej stavitelia nikdy nenašli vodu. Napriek tomu v nej bolo vody pre Karlštejn vždy dosť. Studňa hruškovitého tvaru slúžila ako cisterna a vodu do nej privádzali dvakrát ročne tajnou štôlňou z miestneho potoka. Táto časť hradu je však z bezpečnostných a prevádzkových dôvodov návštevníkom neprístupná.

O bezpečnosť hradu sa starali mani (manovia). Za správu okolitých statkov boli viazaní kráľovi neustálou pohotovosťou pre prípad napadnutia Karlštejnu. Niektorí z nich boli oslobodení od robotných povinností, strážili hradné brány, obsluhovali padací most a každú sobotu upratovali karlštejnské nádvorie.

Dnešnú podobu hrad Karlštejn získal v rozsiahlej pseudogotickej prestavbe v rokoch 1887 až 1899, ktorá zavŕšila sériu drobných opráv, konaných na popud cisára Františka Jozefa. On hrad navštívil v roku 1812 a bol jeho nádherou taký ohromený, že vydal rozkaz na jeho zachovanie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR