Karel Havlíček Borovský sa považuje za zakladateľa českej žurnalistiky

Havlíčkova Borová/Bratislava 31. októbra (TASR) – Od narodenia českého básnika, novinára a politika Karla Havlíčka Borovského uplynie v pondelok 31. októbra 195 rokov.


Je považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárne býva radený do realizmu, politicky patril k tzv. druhej generácii národných buditeľov.

Narodil sa 31. októbra 1821 v obci Borová (dnes Havlíčkova Borová) pri meste Přibyslav v dnešnej Českej republike. Práve prívlastok "Borovský", ktorým podpisoval svoje články, je odvodený od jeho rodiska.

Pochádzal zo zámožnej rodiny. Po štúdiu na gymnáziu začal v roku 1838 študovať v Prahe filozofiu. Neskôr nastúpil do kňazského seminára. Chcel sa stať vlasteneckým kňazom. To mu nevyšlo. Prestal veriť, že modlitba môže vo svete spôsobiť zmenu k lepšiemu. V roku 1841 bol zo seminára vylúčený a do konca svojho života bol nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.

V rokoch 1842-1844 pracoval ako vychovávateľ v rodine univerzitného profesora v ruskej Moskve. Cieľom tejto jeho cesty bolo zoznámiť sa so všetkým, čo k Rusku patrilo. Pomermi v cárskom Rusku však bol šokovaný, čo sa odrazilo v jeho tvorbe. V júli 1844 sa vrátil do Čiech. Po návrate z Ruska vyšlo jeho prvé tlačené dielo v prílohe Pražských novín – Obrazy z Rus. Od roku 1846 sa stal na odporúčanie Františka Palackého redaktorom Pražských novín. Snažil sa písať tak, aby tomu rozumeli aj prostí ľudia.

V 1848 odišiel z Pražských novín, a za finančnej pomoci šľachtica Vojtěcha Deyma založil vlastné Národní noviny, ktoré boli veľmi populárne. Národní noviny boli prvým denníkom v Čechách. V júli toho roku bol vo voľbách zvolený za poslanca rakúskeho ústavodarného Ríšskeho snemu. Bol ale viac novinárom, ako poslancom. Napokon sa poslaneckého mandátu vzdal a plne sa venoval práci redaktora. Vďaka nemu mali Národní noviny veľký vplyv na českú verejnú mienku. Noviny boli tribúnou jeho politických názorov, platformou pre kritiku centrálnej vlády Rakúska. Ľudia hltali jeho epigramy a satirické popevky, ktoré mali väčší úspech ako prejavy politikov.

Keď Rakúsko začalo obnovovať absolutistickú vládu, Havlíček sa v Národních novinách postavil na odpor. V januári 1850 boli jeho noviny zakázané. Nevzdával sa však a v máji 1850 začal v českom meste Kutná Hora vydávať politický týždenník Slovan. Bol preto šikanovaný políciou aj súdom. Týždenník Slovan sa nesmel rozširovať mimo Kutnú Horu.

Rozhodol sa pre kúpu statku, kde by sa venoval hospodárstvu a písaniu. Rakúska moc mu však nedala pokoj a 16. decembra 1851 bol zatknutý a odvezený do Brixenu vo vtedajšom južnom Tirolsku (dnes Taliansko), kde musel žiť vo vyhnanstve tri roky. Z Brixenu sa vrátil v máji 1855. Pár dní pred jeho návratom mu v Prahe zomrela manželka.

Do Prahy sa natrvalo vrátiť nemohol, mohol chodiť len na návštevy. Mnoho známych sa mu vyhýbalo. Iba František Palacký, Božena Němcová a pár ďalších priateľov sa k nemu verejne hlásilo i napriek atmosfére strachu. V tom čase mu lekári diagnostikovali pokročilé štádium tuberkulózy.

Zomrel 29. júla 1856 v českej Prahe v byte svojho švagra Františka Jaroša. Mal len 35 rokov. Pochovaný je na pražskom Olšanskom cintoríne.

Karel Havlíček Borovský celý život bojoval proti absolutizmu. Získal si veľké sympatie českého ľudu. Pred smrťou sa mu mnoho ľudí vyhýbalo. Paradoxne už o niekoľko rokov sa stal národným mučeníkom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR