|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. marca 2013
Kardinál Korec ukázal na Sviečkovej manifestácii odvahu
Nezištná pomoc a obetavosť, akú v ťažkých časoch komunistického totalitného štátu mnohokrát preukázal kardinál Ján Chryzostom Korec, môže byť podľa predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka vzorom pre mladé generácie do budúcnosti.
Zdieľať
BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) –
Nezištná pomoc a obetavosť, akú v ťažkých časoch komunistického totalitného štátu mnohokrát preukázal kardinál Ján Chryzostom Korec, môže byť podľa predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka vzorom pre mladé generácie do budúcnosti.
Krajňák sa stretol s kardinálom Korcom pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie, aby mu vyjadril obdiv a poďakoval za morálny a statočný postoj, ktorý prejavil Korec počas obdobia komunistickej totality.
Korec bol jedným zo spoluorganizátorov zhromaždenia, ktoré sa konalo 25. marca 1988 v Bratislave.
Sviečková manifestácia mala podľa Krajňáka význam nielen pre veriacich, ale aj pre celú spoločnosť. „Veriaci i neveriaci ľudia ukázali celému svetu zmysel odporu. Bojovali za náboženské a občianske práva v spoločnosti. Napriek vplyvu totalitného štátu sa s odvahou, so sviečkou v ruke a modlitbou na perách postavili proti režimu a ukázali gesto viery, odvahy a statočnosti,“ povedal pre agentúru SITA Krajňák.
Sviečkami proti komunistickému režimu
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.
Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.
Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách.
Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas.
Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu
Krajňák sa stretol s kardinálom Korcom pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie, aby mu vyjadril obdiv a poďakoval za morálny a statočný postoj, ktorý prejavil Korec počas obdobia komunistickej totality.
Korec bol jedným zo spoluorganizátorov zhromaždenia, ktoré sa konalo 25. marca 1988 v Bratislave.
Sviečková manifestácia mala podľa Krajňáka význam nielen pre veriacich, ale aj pre celú spoločnosť. „Veriaci i neveriaci ľudia ukázali celému svetu zmysel odporu. Bojovali za náboženské a občianske práva v spoločnosti. Napriek vplyvu totalitného štátu sa s odvahou, so sviečkou v ruke a modlitbou na perách postavili proti režimu a ukázali gesto viery, odvahy a statočnosti,“ povedal pre agentúru SITA Krajňák.
Sviečkami proti komunistickému režimu
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.
Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.
Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách.
Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.
Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas.
Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu