Kanaďanka v drese Slovenska v Kanade proti Kanade

Foto: SITA/Michal Burza


BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) - Na Slovensku zatiaľ bola iba niekoľkokrát a už bude túto krajinu reprezentovať v ženskom hokeji na zimných olympijských hrách. Vo veku 26 rokov sa Natalie Babonyová dostala do nominácie trénera Miroslava Karafiáta a vo štvrtok odcestovala spolu s výpravou do dejiska ZOH v kanadskom Vancouveri. Na veľkom turnaji sa teda predstaví prvýkrát priamo v "kolíske hokeja" a štáte, kde sa narodila a vyrástla. Sympatická Natalie pri téme hokej a olympiáda žiari a rozpráva so zápalom. "Je pre mňa veľkou poctou, že môžem hrať za Slovensko, veď obaja rodičia tu vyrástli. Otec skončil s hokejom práve kvôli svojim deťom, preto som rada, že môžem pokračovať v jeho šľapajach a dokonca si zahrám na olympiáde. Akoby som napĺňala jeho sen," prezradila lámanou slovenčinou šikovná útočníčka a pokračovala: "Aj keď nie som s dievčatami dlho, prijali ma s otvorenou náručou. Sú zlaté, v tomto ohľade to nemohlo byť lepšie."

Tesne pred odletom do Vancouveru sa v jej vnútri stupňovalo napätie. "Emócie rastú. Keď už budeme na olympiáde, možno si aj poplačem, uvidíme. Pocity niekedy robia divy. Veľmi sa teším na otvárací ceremoniál, ešte som nič také nezažila," priznala hráčka tímu Toronto Crush a na margo úvodného duelu, v ktorom v slovenskom drese nastúpi proti Kanade pred viac ako 16-tisíc divákmi, dodala: "Nervozite sa nevyhne asi ani jedna z hráčok, veď to bude veľká vec. Ja osobne som pred takým publikom ešte nehrala, najviac som v hľadisku zažila pri svojom zápase asi päťsto ľudí. Teším sa na to, keď budeme hrať pred takým množstvom fanúšikov. Navyše na tribúne budem mať aj svoju rodinu, takže nervozita sa skôr zmení na radosť. Bude to ako sen zmenený na skutočnosť."

V príbehu Natalie Babonyovej nemožno hovoriť o hokejových začiatkoch. "Dostala som ho doslova do kolísky. Korčuľovala som už od dvoch rokov, na záhrade sme totiž stále mali urobený ľad. Otec mi dal do rúk hokejku a ja som sa jej držala. Spolu s bratom, sestrou a deťmi z okolia sme hrávali hokej a bavilo nás to. Takže sa dá povedať, že si ma hokej našiel a ja som šťastná. Ani som nerozmýšľala nad možnosťou, že nebudem hrať hokej, nebolo inej možnosti," priblížila svoje prvé kroky s občasnou pomocou anglického slovíčka či vety. "Bolo veľmi jednoduché začať sa hokeju venovať pravidelne, keďže ten bol súčasťou rodiny už niekoľko generácií v rade," doplnila nevysoká stredná útočníčka, bojovníčka na pohľadanie.

Natalie spolu so staršou sestrou Andreou reprezentovala Slovensko už na MS v roku 2004. "Dúfam, že o rok si spolu zahráme na svetovom šampionáte. Obe budeme tvrdo trénovať a uvidíme, či sa nám podarí prebojovať do nominácie. Určite sa však o to pokúsime. Andrea mi aj teraz veľmi chýba. Síce je o šesť rokov staršia, ale je ako moje dvojča. Cítim sa, akoby mi chýbala pravá ruka. Som veľmi rada, že ma príde povzbudiť do Vancouveru. Stále je v mojom srdci i mojej mysli," povedala s rovnakým entuziazmom ako na začiatku rozhovoru.

A s akým cieľom cestuje do svojej druhej vlasti Natalie Babonyová? "Určite chcem rovnako ako ostatné dievčatá nechať na ľade maximum, reprezentovať naplno. Všetko ostatné ide na bok. Ak by som však mala možnosť, rada by som videla v akcii slovenskú mužskú reprezentáciu. Teším sa na všetkých športovcov, nielen slovenských. Celá Kanada už dlho žije olympiádou, určite to bude nezabudnuteľný zážitok," uzatvorila slovenská reprezentantka.

SITA