Kanada cez najdlhší dňa roka slávi Národný deň pôvodných obyvateľov

Ottawa 21. júna (TASR) - Národný deň pôvodných obyvateľov Kanady, pripadajúci na 21. jún, je dňom oficiálnych osláv, cieľom ktorých je uznať a uctiť si dejiny, bohatstvo kultúr a prínos Prvých národov, Inuitov a Métisov do kanadskej spoločnosti. Tento deň sa slávi od roku 2001 na Severozápadných teritóriách a od roku 2017 aj v Yukone.


Dátum osláv Národného dňa pôvodných obyvateľov Kanady súvisí s letným slnovratom, najdlhším dňom roka, ktorý má pre pôvodné obyvateľstvo krajiny symbolický a dôležitý charakter, uvádza sa v internetovej verzii Kanadskej encyklopédie (TCA).

Prvé národy, Inuiti a Métisovia sú v ústave Kanady uznané ako tri skupiny pôvodných obyvateľov krajiny. Hoci všetky tri majú mnoho spoločných bodov, každá z nich má svoje dedičstvo, jazyk, kultúrne prejavy i vlastnú duchovnosť.

Pojem Prvé národy označuje v kanadskej spoločnosti priamych potomkov prvých bielych prisťahovalcov a domorodých žien. Nepatria však medzi ne kanadskí Inuiti a Métisovia: Inuiti sú vlastne kanadskí Eskimáci a Métisovia zase potomkovia lovcov a obchodníkov pochádzajúcich z Prvých národov a domorodých žien.

Národný deň pôvodných obyvateľov vyhlásil v roku 1996 generálny guvernér Roméo LeBlanc. V proklamácii z 21. júna nariadil, že ten deň a mesiac sa bude každý rok sláviť ako Národný deň pôvodného obyvateľstva.

Vzniku tohto dňa predchádzali konzultácie s rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov krajiny, predstavitelia ktorých vyjadrili tomuto návrhu podporu. Bratstvo Indiánov Kanady (v súčasnosti Zhromaždenie Prvých národov, Assemblée des Premieres Nations, APN; Assembly of First Nations,AFN) v roku 1982 požiadalo o vyhlásenie Národného dňa solidarity s domorodcami.

V roku 1995 z rokovania národnej konferencie pôvodného a nepôvodného obyvateľstva, ktorej predsedal Elijah Harper, vzišiel návrh na vytvorenie národného sviatku na zdôraznenie príspevku pôvodného obyvateľstva do kanadskej spoločnosti. V tom istom roku, 1995, Kráľovská komisia pre pôvodné národy odporučila vyhlásenie Národného dňa Prvých národov.

Podľa Štatistického úradu Kanady sa v tejto krajine hovorí vyše 70 jazykmi pôvodných obyvateľov, čo vyplynulo zo sčítania ľudu z roku 2016. Tieto jazyky možno rozdeliť do 12 jazykových rodín. Podľa Kanadského rozhlasu počas sčítania ľudu niečo vyše 260.000 ľudí z pôvodného obyvateľstva krajiny povedalo, že sú schopní konverzovať na základnej úrovni v pôvodnom jazyku.

"To predstavuje pokles o šesť percent za desať rokov," zdôraznil rozhlasový novinár. Na zvrátenie tejto tendencie pripravuje Ottawa návrh zákona na ochranu a oživenie jazykov pôvodných obyvateľov. Legislatívnu normu vláda pripravila v spolupráci s predstaviteľmi troch najväčších domorodých komunít - Inuitov, Métisov a Prvých národov. Kabinet premiéra Justina Trudeaua sľúbil, že viackrát odložený návrh zákona schváli v lete 2019.

V roku 2003 bola v Regine, hlavnom meste kanadskej provincie Saskatchewan, otvorená špeciálne pre pôvodných obyvateľov krajiny Univerzita pre Prvé národy Kanady (FNUniv). Je otvorená nielen pre študentov z Prvých národov, ale aj pre mladých ľudí všetkých kultúr a národností v Kanade.

FNUniv poskytuje štúdium v troch mestách provincie Saskatchewan: v Regine (Regina Campus), Saskatoone (Saskatoon Campus) a v meste Prince Albert (Northern Campus).

Národný deň pôvodných obyvateľov tvorí prvé ohnivko z reťazca osláv, ktoré v Kanade nasledujú krátko za sebou a zahŕňajú: 24. júna Sviatok sv.Jána Krstiteľa, 27. júna Kanadský deň multikulturalizmu a 1. júla Deň Kanady.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR