Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

15. októbra 2005

Kampaň pred referendom : výbuchy a mŕtvi



Najsilnejšiu „kampaň“ pred dnešným referendom o návrhu irackej ústavy viedli teroristi.



Zdieľať
Za posledné dva týždne si vyžiadala desiatky mŕtvych. Napriek prísnym bezpečnostným opatreniam aj včera rozsievali chaos po krajine a zaútočili proti najväčšiemu sunnitskému politickému združeniu, Irackej islamskej strane, ktorá odporučila sunnitom, aby ústavu podporili. Nálože explodovali pred niekoľkými kanceláriami a oheň zničil dom jedného z predstaviteľov.
Napriek snahe Irackej islamskej strany je otázne, ako sa sunniti zachovajú. V meste Tikrít, rodisku Saddáma Husajna, Šejk Júsif al-Chišman veriacich v tikrítskej mešite al-Rahím vyzval, aby hlasovali proti „ústave neveriacich, napísanej zahraničnými rukami“. V mešitách v celom meste ľudia počúvali, aby volili „nie“, ale aj to, že „každý, kto nepôjde voliť, nebude považovaný za sunnita“.
Podľa odhadov sa k referendovým urnám chystá asi 11 miliónov z 15,5 milióna ľudí, ktorí môžu voliť. Ak v troch provinciách odmietnu ústavu dvojtretinovou väčšinou, nevstúpi do platnosti. Sunniti majú väčšinu v štyroch provinciách krajiny. V decembri by sa mali v Iraku konať parlamentné voľby, či ľudia povedia ústave áno alebo nie. „V prípade, že dokument prijmú, z hlasovania vzíde nová vláda. Ak to tak nebude, opäť budeme hovoriť o dočasnom Národnom zhromaždení a kabinete,“ povedal na videokonferencii pre slovenských novinárov organizovanej americkou ambasádou Richard Olson z amerického ministerstva zahraničných vecí. 

Niekoľko bodov ústavy
- Irak bude federálnou, parlamentnou demokraciou.
- Štátnym náboženstvom je islam, no garantovaná je náboženská sloboda. Islam je tiež hlavným zdrojom zákonodarstva.
- Muži a ženy majú rovnocenné politické práva vrátane práva kandidatúry.

Prenesieme zodpovednosť na ľudí v Iraku

Odpovedá Richard Olson, riaditeľ Irackého oddelenia na americkom ministerstve zahraničných vecí.
Sú Spojené štáty pripravené aj na scenár, že americké jednotky budú musieť v Iraku ostať dlhé roky?
- Ako to už povedal aj prezident George W. Bush, zostaneme v Iraku tak dlho, ako bude potrebné, ale ani o deň dlhšie. Najdôležitejším cieľom je vybudovať funkčné iracké bezpečnostné jednotky. Ak sa to stane, zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu sa plne prenesie z koaličných vojsk na irackú políciu a armádu.
Ako je vôbec možné, že viac ako 100-tisíc koaličných jednotiek nedokáže chytiť jediného muža, myslím Abú Musába al-Zarkawího, nehovoriac už o stále pokračujúcich útokoch teroristov.
- Samovražedných útočníkov zastavíte veľmi ťažko. Všetci sme očakávali, že v období pred referendom sa počet atentátov ešte zvýši. Musíme skvalitniť iracké bezpečnostné jednotky. Iračania sami budú vedieť lepšie povedať v istých situáciách, kto vôbec patrí medzi teroristov a kto nie. Pre cudzích vojakov je to niekedy veľmi ťažké.
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé štáty odmietali vojnu v Iraku. Teraz však táto krajina potrebuje pomoc od celého medzinárodného spoločenstva.
- Máte pravdu. Nech sme mali akékoľvek rozpory, teraz sú rozhodnutí všetci pomôcť. Skutočne už nevidím žiadne negatívne reakcie, ak hovoríme o tomto.

(am, SITA, TASR, CTV)


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Taliansku schválili „zákon hanby“
<< predchádzajúci článok
Cena ropy klesla