Kameraman Vincent Rosinec nasnímal vyše 30 celovečerných filmov

Višňové/Bratislava 6. mája (TASR) - Sugestívne obrazy krajiny a poetizácia prostredia. To charakterizuje kameramanskú tvorbu Vincenta Rosinca. Filmový tvorca počas svojho života nasnímal vyše 30 celovečerných hraných filmov pre kiná, 25 televíznych filmov, venoval sa aj tvorbe dokumentov o ľudovej kultúre. V nedeľu 6. mája uplynie 90 rokov od jeho narodenia.


Rodák z Višňového Vincent Rosinec sa narodil 6. mája 1928 v bývalom Československu. Skôr ako sa postavil za kameru, pôsobil od roku 1948 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave ako reklamný fotograf. Túto skúsenosť využil pri svojej úplne prvej filmárskej práci, pri fotoskách k dokumentárnemu filmu režiséra Vladimíra Bahnu Oceľová cesta z roku 1949. Neskôr si vyskúšal celú hierarchiu kameramanských funkcií a ako asistent kamery pracoval na dokumentárnych filmoch. Jeho učiteľom, najväčším vzorom a v začiatkoch i spolupracovníkom sa stal kameraman Karol Krška, ktorému robil asistenta na Rodnej zemi a neskôr spolupracovali aj na jeho ďalších filmoch.

Prvou samostatnou kameramanskou prácou Vincenta Rosinca bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit. Umelec svoj talent neskôr preukázal napríklad v Havranej ceste Martina Hollého, Zvonoch pre bosých Stanislava Barabáša, Každý týždeň sedem dní a Drak sa vracia Eduarda Grečnera či v Koncerte pre pozostalých Dušana Trančíka.

V druhej polovici 60. rokov 20. storočia spolupracoval prevažne s režisérom Petrom Solanom na filmoch Kým sa skončí táto noc, na jeho televíznych filmoch Sedem svedkov, ...a sekať dobrotu či na ďalšom filme pre kiná Pán si neželal nič. Po tragickej smrti režiséra Vladislava Pavloviča v roku 1974 režijne dokončil jeho hraný film Trofej neznámeho strelca. Za televízne filmy Ring voľný Vladislava Pavloviča a Pustý dvor Martina Ťapáka získal ocenenia za kameru na Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha.

Ďalšie televízne filmy realizoval s Martinom Ťapákom. Napríklad Vianočné oblátky, Krutá ľúbosť a Katera, neskôr s Vidom Horňákom filmy Mlčanie mora a Román o base. Tvoril aj televízne dokumenty o ľudovej kultúre ako Slovenské kraslice, Najstaršie remeslo, Vyšívaná krása, Komu rastie lipa alebo Stupavský džbánkar národný umelec Ferdiš Kostka.

Vincent Rosinec za svoje diela získal niekoľko ocenení, vrátane Igrica a Zlatej kamery v roku 2003 za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia. Slovenská filmová a televízna akadémia mu udelila v roku 2008 národnú filmovú cenu Slnko v sieti za celoživotný prínos do slovenskej kinematografie a v tom istom roku získal aj Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania Pavla Pašku za mimoriadny prínos v oblasti filmu.

V roku 2008 nakrútil o Vincentovi Rosincovi a jeho odbornej kameramanskej práci pre slovenskú kinematografiu režisér Vlado Balco v koprodukcii so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) dokument pod názvom Medzi 4 – 5,6. Film je prierezom jeho celoživotnou tvorbou a umeleckými postojmi. Rosinec sa stal pre režiséra Vlada Balca vždy inšpiráciou ako tvorca i ako človek. Napokon bol aj tým, kto stál za kamerou jeho debutu Uhol pohľadu v roku 1984.

Naposledy sa Rosinec objavil pred kamerou v roku 2010 v projekte Slovenské kino - časť Duch v stroji - muži s kinoaparátom, venovanom slovenským kameramanom.

Hoci Vincent Rosinec nebol pôvodným povolaním kameraman, zaradil sa k významným osobnostiam slovenskej kinematografie. Zomrel v Bratislave 19. marca 2011 vo veku 82 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR