Kameraman M. Ondříček získal Cenu V. Vančuru

Foto: zlin.cz


BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Český kameraman Miroslav Ondříček sa stal v sobotu držiteľom Ceny Vladislava Vančuru za dlhoročný umelecký prínos k domácej a svetovej kinematografii. Cenu mu v Berouňe udelil Český filmový a televízny zväz FITES. Sedemdesiatpäťročný tvorca desiatok celovečerných snímok sa na slávnostnom ceremoniáli osobne nezúčastnil. Dôvodom bola operácia srdcovej aorty, ktorej sa podrobil minulý týždeň na kardiochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Motol v Prahe. Zdravotný stav kameramana je aj naďalej vážny.

Zväz FITES ďalej zverejnil mená víťazov Trilobit za pôvodné diela domácej a televíznej tvorby. Medzi ocenenými sa objavili aj Martin Vadas za dokument Proces H, Tomáš Mašín za film 3 sezóny v pekle, Marek Najbrt, Benjamin Tuček a Robert Geisler za drámu Protektor. Zvláštnu cenu poroty získal Čestmír Kopecký za televízny projekt Zlatá šedesátá. Čestné uznanie udelili protagonistovi dokumentárnej eseje Fedorovi Gálovi Krátká dlouhá cesta, ktorú režíroval Martin Hanzlíček, ďalej Františkovi Němcovi a Oldřichovi Vlachovi za herecké výkony v dráme režisérky Lucie Bělohradské Archiv a ostravskému štúdiu Českej televízie za publicistiku a dokumentaristiku.

Prestížnu Vančurovu cenu v minulosti získali Petr Weigl, Pavel Koutecký, Jan Švankmajer, Jiří Menzel, František Vláčil, Jan Špáta, Oldřich Daněk, Jiří Krejčík, František Pavlíček, Jiří Hubač, Vladimír Körner, Věra Chytilová, Arnošt Lustig a Ladislav Helge. Ceny O ocenenia sa môžu uchádzať filmy a programy, ktoré boli verejne vysielané v období uplynulého roka. Porota môže okrem Ceny Vladislava Vančuru udeliť maximálne päť cien Trilobit a rovnako päť Čestných uznaní.

Sedemdesiatpäťročný Miroslav Ondříček sa ako kameraman podieľal na štyroch desiatkach celovečerných filmov. Preslávila ho najmä spolupráca s režisérom Milošom Formanom. Na konte má Lásky jedné plavovlásky (1965), Hoří, má panenko (1967), Vlasy (1979) či Valmont (1989), ale aj Ragtime (1984) a Amadeus (1981), za ktoré ho americká Akadémia nominovala na Oscara. Ondříček pôsobil v osemdesiatych rokoch väčšinou v USA, kde pracoval napríklad na snímke Svet podľa Garpa (1982). Ondříček vychádzal vo svojej tvorbe z tradície českej kameramanskej školy, preslávil sa skvelým využívaním svetla, mimoriadnym citom pre farbu a atmosféru či prácou s nedostatkom materiálu. V roku 1999 získal Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu. Jeho syn David Ondříček je režisérom filmov Samotáři (2000) alebo Jedna ruka netleská (2003).

SITA/MEDIAFAX