Kamenický: Nebránime sa hľadať vlastné zdroje pre dlhodobý rozpočet EÚ

Brusel 9. júla (TASR) - Slovensko sa nebráni hľadaniu vlastných zdrojov pre viacročný finančný rámec (VFR), čiže dlhodobý rozpočet EÚ, medzi členskými krajinami je však veľká názorová nezhoda, ako tieto zdroje vytvoriť. Uviedol to pre TASR minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) po skončení utorňajších rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli.


Kamenický pripomenul, že debaty boli zamerané na nové zdroje financovania v podobe environmentálnych daní, ktoré by podľa neho mali byť prijateľné aj pre Slovensko. Spomenul daň z plastov a uhlíkovú daň, ako však dodal, z pohľadu SR by sa tieto dane vzťahovali len na hotové výrobky dovážané do EÚ, a nie na suroviny či poloprodukty, ktoré sa vyrábajú na Slovensku.

"Sú rôzne pozície. Sú krajiny, ktoré nechcú iné zdroje a tvrdia, že sa treba odrážať iba od HDP. Do konca roka musíme nájsť spôsob, ako sa dohodnúť, lebo sú to zdroje, z ktorých sa bude rodiť dohoda o viacročnom finančnom rámci," opísal situáciu. "Bez toho, aby sme sa dohodli na vlastných zdrojoch, sa nedá urobiť rozpočet pre roky 2021 - 2027," spresnil.

Kamenický uviedol, že pre SR je výhodné nájsť dodatočné zdroje do rozpočtu EÚ, pričom akceptujeme aj zvýšený podiel na HDP, kde sú názory zvýšiť národné príspevky od 1 % až po 1,3 % HDP. Slovensko obhajuje pozíciu 1,3 % HDP. Jeho česká kolegyňa, štátna tajomníčka Ministerstva financií ČR Lenka Dupáková potvrdila, že vláda v Prahe trvá na zachovaní stropu 1,14 % HDP.

"My sme otvorení ďalším zdrojom neboli," priznala Dupáková. Spresnila, že ministri odobrili vytvorenie pracovnej skupiny pre vlastné zdroje, ktorá by do jesene mala pripraviť príslušný právny návrh. Podľa jej slov ČR by podporila zavedenie digitálnej dane a čo sa týka dane z leteckého paliva, ide o návrh, ktorý treba viac rozpracovať. Kamenický potvrdil, že v Bruseli zaznela aj téma dane z leteckého paliva, Slovensko však zatiaľ tento návrh nepodporuje.

Staršieho dáta sú návrhy na zavedenie dane z finančných transakcií (FTT), čo by malo prispieť k tvorbe vlastných zdrojov pre eurorozpočet. Kamenický pripomenul, že skupina priemyselne najrozvinutejších krajín sveta G10 rokuje o tejto otázke. SR však patrí ku krajinám, ktoré majú iný názor ako napríklad Nemecko, ktoré má snahu čím skôr zaviesť FTT. "My nepodporujeme myšlienku, aby sa FTT vzťahovala na penzijné schémy, čo by ovplyvnilo dôchodcov," vysvetlil Kamenický.

Ministri financií sa v pondelok stretli s eurokomisárom pre rozpočet Güntherom Oettingerom, aby prerokovali viaceré rozpočtové otázky. Kamenický upozornil, že pre Slovensko bude dôležitý obsah podmienok, najmä však v oblasti kofinancovania kohéznej politiky, čo má najväčší dopad na štátny rozpočet. Európska komisia navrhuje zdvojnásobiť kofinancovanie zo strany členských štátov, s čím však Slovensko nesúhlasí, trvá na súčasnom stave kofinancovania, ale je ochotné dosiahnuť nejaký kompromis.

"Tiež sme za väčšiu flexibilitu používania zdrojov, čiže možnosť presúvať ich z jedného programu do druhého," opísal situáciu Kamenický a dodal, že pre Slovákov veľmi dôležité bude zachovať pravidlo n+3, čiže možnosť dočerpať do troch rokov od pôvodného dátumu vyčlenené eurofondy. Preto, že SR je jedna z krajín, ktoré čerpajú finančné zdroje EÚ pomalšie ako iné krajiny. Minister priznal, že existuje predstava prejsť v budúcich rokoch na pravidlo n+2, zatiaľ je však ešte predčasné o tom hovoriť.

Podľa jeho slov Slovensko pri tvorbe dlhodobého rozpočtu EÚ poukazuje aj na priame platby do poľnohospodárstva, ktoré by mali byť vyššie a vôbec, aby projekty v agrosektore boli viac podporované z rozpočtu EÚ. SR tiež nesúhlasí s rôznymi rabatmi (zľavy z odvodov do spoločného rozpočtu) pre staršie členské krajiny EÚ, lebo toto pravidlo by sa malo použiť pre menej rozvinuté členské krajiny a nie v prospech tých najrozvinutejších.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR