Kam odíde PKO z dunajského nábrežia?

  Pozemky pod budovami mesto predalo a budúci investor má vlastný plán, čo s nimi ďalej. Všetko nasvedčuje tomu, že s koncertnými a tanečnými sálami stánku bratislavskej kultúry sa ďalej rátať nebude, aj keď posledné slovo na túto tému ešte nepadlo... Zdá sa teda, že aj organizátori Bratislavských jazzových dní, jednej z najprestížnejších kultúrno-spoločenských akcií, ktoré sa tam konali, si budú  musieť hľadať nového partnera. Doteraz sa totiž vždy mohli spoľahnúť na majiteľa budov PKO - Bratislavské kultúrne a informačné stredisko.
Park kultúry však nie je jediným problémom príspevkovej organizácie mesta, ktorej prvoradým cieľom je robiť zaujímavé kultúrne, turistické, športové či spoločenské programy. BKIS chce urobiť z Bratislavy aj atraktívne kultúrne centrum. Na to potrebuje okrem príspevkov od mesta aj ďalšie finančné zdroje, (i keď tie má aj z reklamnej, podnikateľskej činnosti a zo sponzoringu). Radi by sa dostali napríklad aj k fondom EÚ.
„Problém je, že Bratislava má z únie najmenšie dotácie v rámci Slovenska. Je to kvôli alebo vďaka vysokej priemernej životnej úrovni v hlavnom meste,“ konštatuje riaditeľ BKIS Vladimír Grežo. „Takže táto podpora je minimálna. Pokiaľ by však išlo o celoslovenský projekt, možné to je,“ dodáva.
Práve spomínané Bratislavské jazzové dni sú projektom, ktorý má aj veľký význam z celoslovenského hľadiska. Jedným z organizátorov je i BKIS. „Hudobný život v slovenskej metropole treba dostať na vyššiu úroveň, aby sa tu pre ľudí hralo viac a na viacerých miestach. Navyše chceme naše akcie spájať s celoslovenskými, aby sme vyvážili nevýhodnú východiskovú pozíciu na získanie podpory z Bruselu.“
BKIS má na takéto akcie viaceré priestory. Napríklad bývalý kostol Klarisiek alebo Divadlo Čierny havran. Zatiaľ, samozrejme, aj najreprezentatívnejší stánok - Park kultúry a oddychu. Ten však pravdepodobne skončí. Presunú sa umelecké aktivity strediska inam? V tejto súvislosti sa už dlhšie hovorí o kúpe bratislavského Istropolisu, niekdajšieho Domu ROH.
„Ročne robíme približne 500 akcií. Chceme ich umiestniť na dôstojnom mieste, ale nie všetky možno dať pod tú istú strechu,“ konštatuje Grežo. „Istropolis je jedno z riešení, nie však ideálne. Budova má vysoké prevádzkové náklady. Ale ak sa nenájde nič iné, budeme radi aj tomu.“
Mestským poslancom zostalo iba málo času, aby po strate obľúbených oddychových priestorov na dunajskom nábreží našli náhradné riešenie pre kultúrne akcie. Megalomanský Istropolis svojím interiérom ani polohou nijako neláka. A v budúcnosti určite nepritiahne toľko priaznivcov, povedzme, džezu ako známe priestory síce chátrajúceho, ale útulného PKO.

 (jr)