Kabinet schválil po deväťročnej príprave nový stavebný zákon

BRATISLAVA 18. marca (WEBNOVINY) - Nový stavebný zákon by mal znížiť administratívnu náročnosť povoľovacích konaní podľa novej diferenciácie stavieb. A to vo väzbe na nové povoľovacie postupy s prihliadnutím na stavebno-technickú náročnosť stavby. Vláda na stredajšom zasadnutí schválila s pripomienkami návrh nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, vrátane novely zákona o živnostenskom podnikaní (stavebný zákon). Kabinet pred týždňom prerušil rokovanie o stavebnom zákone, pretože minister výstavby Marian Janušek sa ešte chcel stretnúť so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Na príprave nového stavebného zákona sa podľa Januška pracovalo takmer deväť rokov.


Stavebný zákon bude komplexne upravovať problematiku územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj štátneho stavebného dohľadu a sankcií za porušenie stavebnej disciplíny. Stavebný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2010. Nahradiť má v súčasnosti platný stavebný zákon z roku 1976 v znení neskorších predpisov, s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom s rovnakou účinnosťou ako pre nový stavebný zákon.

Vzniknúť má inštitút audítora stavby a mala by sa posilniť kontrola uskutočňovania stavieb a odstránenia zistených nedostatkov. Stavebný zákon má zároveň zracionalizovať obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie pri zachovaní jej súčasnej štruktúry, avšak s novou štruktúrou podkladov. Zjednodušiť by sa mali postupy pri územnom konaní v prípade, ak obec má územný plán zóny. Územný plán budú musieť mať aj obce nad tisíc obyvateľov, doteraz sa táto povinnosť týkala obcí nad 2-tisíc obyvateľov. V SR je 562 obcí s počtom obyvateľov tisíc až 2-tisíc, z toho 432 takýchto obcí malo územnoplánovaciu dokumentáciu ku koncu minulého roku. Zvyšných 130 obcí si bude musieť zabezpečiť vlastný územný plán priebežne do konca roku 2015 na vlastné náklady. Vypracovanie a obstaranie územného plánu obce s tisíc až 2-tisíc obyvateľmi si podľa ministerstva výstavby vyžaduje náklady zhruba 13 tis. €. Novinkou má byť povinnosť poskytovať podklady spracované orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnoplánovacie podklady. Súvisiaca novela živnostenského zákona má upraviť príslušné ustanovenia pri získaní oprávnenia na výkon viazaných živností v časti stavebníctvo.

Ministerstvo výstavby po rozporovom konaní akceptovalo požiadavku ZMOS ponechať výkon pôsobnosti stavebného úradu v celom rozsahu obciam v rámci prenesenej štátnej správy. V Bratislave a Košiciach by mali túto činnosť vykonávať mestské časti. "Pre výkon činnosti stavebného úradu spojený s odbornými, administratívnymi a organizačnými úkonmi sa navrhuje vytvoriť spoločné obecné úrady," uviedlo ministerstvo výstavby. Obce, ktoré nie sú začlenené do spoločného obecného úradu, by mali výkon stavebného úradu zabezpečovať svojím obecným úradom. Ministerstvo výstavby pôvodne navrhovalo, aby úlohu stavebného úradu vykonávali vybrané obce v rámci územných obvodov.

Nový stavebný zákon predpokladá uloženie pokút za priestupky a iné správne delikty do výšky 350 tis. €. V prípade, ak sa budú priestupky a iné správne delikty opakovať v priebehu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, sankcia by sa mala zvýšiť na dvojnásobok hornej hranice pokuty. Stavebný úrad alebo inšpekcia by mali podľa miery zavinenia uložiť pokutu vo výške 100 tis. € až 350 tis. € podnikateľovi, ktorý ako stavebník alebo vlastník stavby uskutočňuje bez stavebného povolenia stavbu v chránenom území alebo ochrannom pásme, prípadne bez povolenia odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Ide o návrh sankcie v rámci iných správnych deliktov. Návrh stavebného zákona uvádza trinásť priestupkov so štyrmi pásmami pokút - do 3,3 tis. €, do 17 tis. €, do 70 tis. € a do 165 tis. €. Priestupky by mal v rámci svojej pôsobnosti prerokovávať stavebný úrad alebo inšpekcia. Konanie za iný správny delikt by sa mohlo začať do dvoch rokov odvtedy, čo sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že podnikateľ porušil alebo nesplnil povinnosť. Konanie by sa však mohlo začať najneskôr do troch rokov od porušenia alebo nesplnenia povinnosti.