|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. mája 2011
Kabinet odsúhlasil rozpočtové východiská
Vládny kabinet po tom, čo návrh východísk rozpočtu na ...
Zdieľať
Zľava: Minister hospodárstva SR Juraj Miškov a predsedníčka vlády SR Iveta Radičová počas 45. schôdze vlády SR.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) - Vládny kabinet po tom, čo návrh východísk rozpočtu na nasledujúce roky minulý týždeň neprerokoval, napokon prvotný náčrt rozpočtu schválil túto stredu. Podľa návrhu by sa v budúcom roku mali znižovať výdavky na chod štátu a mali by zostať zmrazené platy v štátnej správe okrem platov pedagógov. V hre sú však aj ďalšie opatrenia, ako zvyšovanie spotrebných daní či dane z nehnuteľností. Vo východiskách zahrnuté opatrenia totiž podľa rezortu financií nebudú stačiť na dosiahnutie cieleného schodku verejných financií na úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky a nevyhnutné bude preto prijať ďalšie opatrenia či už na príjmovej alebo výdavkovej strane.
Najväčšia čiastka sa má pritom podľa ministerstvom financií predložených východísk ušetriť na zmrazení platov v štátnej správe, keď by si na budúci rok mali polepšiť iba pedagogickí pracovníci o 3 %. Toto opatrenie ušetrí v rozpočte na budúci rok podľa prepočtov rezortu financií 172 mil. eur. Na tomto kroku už je podľa ministra financií Ivana Mikloša dohoda a už je zahrnutý aj priamo vo východiskách. Rovnako ako zníženie prevádzkových výdavkov štátu o 5 %, čo by malo priniesť 105,3 mil. eur a zníženie základných výdavkov na chod štátu, ktoré by malo bilanciu vylepšiť o 157,8 mil. eur.
Na zozname úspor je takmer tridsať ďalších opatrení
Okrem toho však rezort financií prišiel so zoznamom takmer tridsiatky ďalších opatrení, ktoré ponúka ako potenciálne zdroje na krytie ďalších potrebných úspor. Na dosiahnutie cieleného schodku 3,8 % hrubého domáceho produktu bude totiž potrebné okrem zmrazenia platov a zníženia výdavkov štátu ušetriť ďalších vyše 200 mil. eur. A to ešte bude musieť vláda nájsť ďalšie zdroje na financovanie svojich priorít, s ktorými sa zatiaľ vo východiskách nepočíta.
Celý zoznam týchto potenciálnych opatrení načrtnutý rezortom financií by znamenal v budúcom roku pozitívny vplyv na bilanciu rozpočtu vo výške takmer 530 mil. eur. Niektoré z opatrení sa však už stretli z nevôľou koaličných partnerov. Predovšetkým zvyšovanie daní, ktoré odmieta koaličná SaS a šetrenie namiesto zvyšovania daní by privítali aj poslanci za Most-Híd. Na spotrebnej dani z vína a z piva navrhoval minister financií vybrať viac o takmer 30 mil. eur, samosprávam zase navrhuje zvýšiť sadzby dane z nehnuteľností o 50 %, čo by znamenalo zvýšenie príjmov verejnej správy o takmer 150 mil. eur.
Otázne sú však aj ďalšie opatrenia. Rezort financií totiž napríklad medzi opatrenia pozitívne ovplyvňujúce bilanciu rozpočtu zaradil aj plánované zavedenie bankovej dane s očakávaným príjmom 40 mil. eur. Táto daň by však zrejme nemala byť príjmom rozpočtu ale mala by smerovať do fondu na ochranu bankového sektora. Podobne rezort financií naprojektoval aj zvýšenie príjmov z dividend viacerých energetických firiem, čo rezort hospodárstva v rámci pripomienkového konania označil za nereálne.
Vo východiskách ministerstvo načrtlo aj výdavkové limity pre jednotlivé rozpočtové kapitoly. Pri viacerých sa počíta s poklesom, čo sa im nepozdáva. Dôkazom sú aj desiatky pripomienok, ktoré rezorty vzniesli v rámci pripomienkového konania. Na rokovania o konkrétnej podobe rozpočtu však majú ešte v kabinete čas niekoľko mesiacov, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách má vláda predložiť návrh štátneho rozpočtu do parlamentu najneskôr do polovice októbra.
Deficit slovenských verejných financií by mal podľa plánu súčasnej vlády klesnúť pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu v roku 2013. Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných takmer 8 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP.
Najväčšia čiastka sa má pritom podľa ministerstvom financií predložených východísk ušetriť na zmrazení platov v štátnej správe, keď by si na budúci rok mali polepšiť iba pedagogickí pracovníci o 3 %. Toto opatrenie ušetrí v rozpočte na budúci rok podľa prepočtov rezortu financií 172 mil. eur. Na tomto kroku už je podľa ministra financií Ivana Mikloša dohoda a už je zahrnutý aj priamo vo východiskách. Rovnako ako zníženie prevádzkových výdavkov štátu o 5 %, čo by malo priniesť 105,3 mil. eur a zníženie základných výdavkov na chod štátu, ktoré by malo bilanciu vylepšiť o 157,8 mil. eur.
Na zozname úspor je takmer tridsať ďalších opatrení
Okrem toho však rezort financií prišiel so zoznamom takmer tridsiatky ďalších opatrení, ktoré ponúka ako potenciálne zdroje na krytie ďalších potrebných úspor. Na dosiahnutie cieleného schodku 3,8 % hrubého domáceho produktu bude totiž potrebné okrem zmrazenia platov a zníženia výdavkov štátu ušetriť ďalších vyše 200 mil. eur. A to ešte bude musieť vláda nájsť ďalšie zdroje na financovanie svojich priorít, s ktorými sa zatiaľ vo východiskách nepočíta.
Celý zoznam týchto potenciálnych opatrení načrtnutý rezortom financií by znamenal v budúcom roku pozitívny vplyv na bilanciu rozpočtu vo výške takmer 530 mil. eur. Niektoré z opatrení sa však už stretli z nevôľou koaličných partnerov. Predovšetkým zvyšovanie daní, ktoré odmieta koaličná SaS a šetrenie namiesto zvyšovania daní by privítali aj poslanci za Most-Híd. Na spotrebnej dani z vína a z piva navrhoval minister financií vybrať viac o takmer 30 mil. eur, samosprávam zase navrhuje zvýšiť sadzby dane z nehnuteľností o 50 %, čo by znamenalo zvýšenie príjmov verejnej správy o takmer 150 mil. eur.
Otázne sú však aj ďalšie opatrenia. Rezort financií totiž napríklad medzi opatrenia pozitívne ovplyvňujúce bilanciu rozpočtu zaradil aj plánované zavedenie bankovej dane s očakávaným príjmom 40 mil. eur. Táto daň by však zrejme nemala byť príjmom rozpočtu ale mala by smerovať do fondu na ochranu bankového sektora. Podobne rezort financií naprojektoval aj zvýšenie príjmov z dividend viacerých energetických firiem, čo rezort hospodárstva v rámci pripomienkového konania označil za nereálne.
Vo východiskách ministerstvo načrtlo aj výdavkové limity pre jednotlivé rozpočtové kapitoly. Pri viacerých sa počíta s poklesom, čo sa im nepozdáva. Dôkazom sú aj desiatky pripomienok, ktoré rezorty vzniesli v rámci pripomienkového konania. Na rokovania o konkrétnej podobe rozpočtu však majú ešte v kabinete čas niekoľko mesiacov, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách má vláda predložiť návrh štátneho rozpočtu do parlamentu najneskôr do polovice októbra.
Deficit slovenských verejných financií by mal podľa plánu súčasnej vlády klesnúť pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu v roku 2013. Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných takmer 8 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP.