|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. septembra 2006
Kabinet dnes o Jarjabkových novelách zákonov o STV a SRo
Úpravou voľby generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu (SRo) a generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) by sa dnes na rokovaní mala zaoberať vláda. Návrhy poslanca Národnej rady (NR) ...
Zdieľať
BRATISLAVA 20. septembra (WEBNOVINY) - Úpravou voľby generálneho
riaditeľa Slovenského rozhlasu (SRo) a generálneho riaditeľa Slovenskej
televízie (STV) by sa dnes na rokovaní mala zaoberať vláda. Návrhy
poslanca Národnej rady (NR) SR Dušana Jarjabka (Smer-SD) na zmenu
zákonov o SRo a STV, ktoré menia najmä pravidlá volieb šéfov
verejnoprávnych médií, predloží na rokovanie kabinetu minister kultúry
Marek Maďarič. Ministerstvo kultúry odporúča vláde súhlasiť s návrhmi.
Oba zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných
štatutárnych zástupcov na obdobie voľby šéfa verejnoprávneho média.
Tiež hovoria o úrovni predkladaných projektov kandidátov na generálnych
riaditeľov STV a SRo a navrhujú, aby kandidát nemohol byť členom iného
orgánu verejnoprávneho média. Podľa Jarjabkových návrhov noviel by na
post generálneho riaditeľa nemohli kandidovať členovia rád a dozorných
komisií STV a SRo. Ak novely parlament schváli, mali by začať platiť už
od 1. novembra.
Rozhlasová rada ako aj Rada STV by podľa Jarjabkovho návrhu mali
voliť generálneho riaditeľa tak ako doteraz v 1. kole voľby aj v 2.
kole voľby - najmenej dvojtretinovou väčšinou na základe verejného
vypočutia. Zmena sa týka opakovaného hlasovania. To je súčasťou 2. kola
voľby v prípade, že v prvom hlasovaní 2. kola nezíska žiaden kandidát
minimálnych 10 z 15 hlasov. Na tom istom zasadnutí postúpia do
opakovaného hlasovania tí kandidáti, ktorí získali aspoň šesť hlasov,
teda najviac dvaja. Doteraz to mohli byť až traja kandidáti. Hlavnou
zmenou však je, že v tomto hlasovaní by rady volili generálneho
riaditeľa nadpolovičnou väčšinou. Na zvolenie by tak stačilo už len 8 z
15 hlasov všetkých členov rady. Nutnosť získať 10 z 15 hlasov aj v
treťom hlasovaní skomplikovala nedávnu voľbu generálneho riaditeľa SRo,
ktorého Rozhlasová rada zvolila po siedmich mesiacoch až v štvrtej
voľbe.
Vláda sa dnes bude zaoberať aj novelou zákona o pobyte cudzincov.
Podľa nej cudzinci, ktorí pochádzajú z krajín mimo Európskej únie a
stali sa obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, budú môcť na
Slovensku získať povolenie na 40-dňový tolerovaný pobyt. Také isté
právo sa bude týkať aj cudzincov, ktorí boli predmetom konania
umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo. Takýmto cudzincom sa poskytne
lehota 40 dní, počas ktorej sa môžu rozhodnúť, či budú spolupracovať s
príslušnými orgánmi pri odhaľovaní trestnej činnosti. V prípade
spolupráce sa cudzincom umožní prístup na trh práce, pričom nebudú
musieť žiadať o povolenie na zamestnanie. Na podnet Úradu Vysokého
komisára OSN pre utečencov pôsobiaceho v Slovenskej republike sa
novelou zákona o pobyte cudzincov rozšírila kategória cudzincov, ktorým
policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt, ak si to vyžaduje
rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca. Cudzinec, ktorý
má na území SR dieťa alebo životného partnera a nespĺňa podmienky na
udelenie povolenia na pobyt, bude môcť požiadať o udelenie povolenia na
tolerovaný pobyt. Jeho pobyt na území SR sa bude tolerovať v záujme
rešpektovania jeho súkromného a rodinného života.
Kabinet tiež posúdi novelu zákona o azyle. Podľa nej cudzinci, ktorí nezískajú na Slovensku azyl, budú môcť získať tzv. doplnkovú ochranu. O poskytovaní doplnkovej ochrany bude rozhodovať ministerstvo vnútra. Rezort predpokladá, že doplnkovú ochranu by u nás mohlo v nasledujúcich dvoch rokoch získať asi 200 cudzincov. Poskytovať sa bude podľa návrhu novely na jeden rok, ale bude sa môcť predĺžiť. Cudzinec s doplnkovou ochranou bude povinný ministerstvu vnútra oznamovať vznik, zmenu alebo ukončenie pracovnoprávneho vzťahu. Udelením povolenia na trvalý pobyt alebo udelením azylu doplnková ochrana zanikne. Tento inštitút sa bude poskytovať aj manželskému partnerovi cudzinca, jeho deťom do 18 rokov, a ak je cudzinec mladší ako 18 rokov, aj jeho rodičom. Doplnkovú ochranu ministerstvo vnútra neposkytne cudzincovi, ktorý sa dopustil závažných trestných činov.
SITA