K vyšším dôchodkom pomôžu podľa analytika len vyššie platy

Bratislava 28. januára (TASR) - Nízke prvé dôchodky zo súkromného druhého piliera inšpirovali hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta, aby analyzoval ich aktuálne príjmy. Podľa jeho zistení, v porovnaní s priemerom Európy súčasné dôchodky na Slovensku nahrádzajú pôvodný príjem z práce nadpriemerne, seniori si môžu dovoliť približne to, čo bežná populácia.


"Veľa ľudí bolo prekvapených, že doživotné dôchodky z 2. piliera sú nízke. Nie je to však prekvapivá skutočnosť, pretože ide o výplatu anuity iba za desať rokov sporenia. U dôchodcu, ktorý si platil 40 rokov dôchodkové poistenie, predstavuje asi 11 % dôchodku. Výšku dôchodku tiež negatívne ovplyvnila istá možnosť dedenia, a to do siedmich rokov, ktorá v prvom pilieri neexistuje, a vládne zásahy, ktoré nútili fondy investovať do krátkodobých finančných nástrojov," konštatuje Barto.

Podľa neho nízke dôchodky z 2. piliera len reflektujú nízke príjmy poistencov, podobne ako dôchodky z 1. piliera. Napriek tomu 2. pilier aj v okresanej forme má zmysel, pretože poskytuje diverzifikáciu finančných zdrojov pre budúcich dôchodcov, ktoré nebudú závislé len od počtu pracujúcich a ich platov v budúcnosti, a tak znižuje riziko nepriaznivého demografického vývoja.

Výška dôchodkov sa dá posudzovať podľa rôznych hľadísk. Jedným z nich je miera náhrady, ktorá predstavuje pomer medzi dôchodkom vyplácaným vekovej skupine od 65 do 74 rokov a priemerným príjmom zo zamestnania osôb vo veku od 50 do 59 rokov. V SR je tento pomer 61 %, čo je o niečo viac ako priemer 56 % V EÚ. Najvyššia miera náhrady je v Luxembursku, až 78 %, potom v Rumunsku a Francúzsku. Na druhej strane, vo Švajčiarsku je len 41 %. "Samozrejme, toto kritérium je relatívne, nehovorí nič o tom, čo si dôchodcovia za svoj príjem môžu dovoliť. Dôležité je preto poznať absolútnu výšku ich príjmov," dodáva Barto.

V roku 2013 bol medián čistého príjmu za rok na Slovensku 6737 eur, u vekovej skupiny nad 60 rokov to bolo 6336 eur ročne. Znamená to, že slovenskí dôchodcovia si žijú na približne rovnakej úrovni ako celá populácia. Z nových členských štátov je na tom Slovensko po Česku najlepšie, no dôchodcovia vo všetkých starých členských štátoch, vrátane Grécka (8600 eur) a Portugalska (7936 eur) sú na tom lepšie než slovenskí. V niektorých štátoch, napr. v Luxembursku, Francúzsku alebo v Grécku sú príjmy seniorov nad 60, resp. 65 rokov vyššie než príjmy obyvateľov pod touto vekovou hranicou. "Ak by sme porovnali príjem seniorov v parite kúpnej sily, ktorá zohľadňuje okrem iného napríklad aj rozdiely v spotrebiteľskom koši dôchodcov oproti bežnej populácii, zistíme, že naši seniori sú na tom o niečo horšie než poľskí dôchodcovia a rozdiel oproti starým členským štátom je výraznejší než u celej populácie," tvrdí hlavný stratég.

Dôležitá je aj distribúcia príjmov dôchodcov. Jedným z dôležitých kritérií je podiel dôchodcov, ktorých príjem je pod hranicou chudoby stanovenou na 60 % mediánu príjmu. V roku 2013 u nás pod touto hranicou žilo 6,6 % dôchodcov, čo je piaty najnižší podiel v EÚ, pričom najmenej penzistov pod hranicou chudoby má Luxembursko, a to 5 %. Na druhej strane, v Estónsku či Bulharsku viac než štvrtina dôchodcov žije pod hranicou chudoby.

"Slovensko tak nemá s relatívnou chudobou dôchodcov nijaký veľký problém a súčasné nastavenie politiky rastu dôchodkov bude tomu napomáhať, pretože sa postupne znižujú rozdiely v dôchodkoch vyplácaných z prvého piliera. Čo je problém, je nízka úroveň dôchodkov oproti starým členským štátom únie, ktorá je výsledkom nízkych platov na Slovensku. Jediný spôsob ako zvýšiť dôchodky, je rast platov. Iná cesta k vyšším dôchodkom v budúcnosti nevedie," uzatvára Barto.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR