K vyhláseniu tzv. Slovenského štátu došlo pred 76 rokmi

 4. 3. 1938 - Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.

12.-13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.

15. 3. 1938 - Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.

19. 8. 1938 - V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.

12. 9. 1938 - V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany sa Adolf Hitler ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.

14. 9. 1938 - Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia Nemecku.

23. 9. 1938 - Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.

26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.

29.-30. 9. 1938 - Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove podpísali dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny.

1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.

5. 10. 1938 - Prezident Edvard Beneš abdikoval.

6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, bolo prijaté vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.

7. 10. 1938 - Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.

9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.

22. 11. 1938 - V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.

30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.

18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do slovenského snemu.

18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie slovenského snemu.

20. 1. 1939 - Prezident Emil Hácha menoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.

2. 2. 1939 - Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.

21. 2. 1939 - Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie Slovenského štátu slovenským národom.

1. 3. 1939 - V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky, vrátane finančných, a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte, alebo nie.

9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.

9.-10. 3. 1939 - České velenie armády a žandárstva začalo večer 9. marca na Slovensku násilnú akciu, realizovanú pod stanným právom, vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.

10. 3. 1939 - Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a žandárstva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.

11. 3. 1939 - Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.

12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.

13. 3. 1939 - Po opakovaných nemeckých žiadostiach ústavní a politickí predstavitelia Slovenska rozhodli, aby do Berlína odcestoval Jozef Tiso. V Berlíne nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne nemecký kancelár Adolf Hitler vyvíjali na Jozefa Tisa nátlak na okamžité vyhlásenie slovenského štátu. Toto Jozef Tiso odmietol urobiť. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou Tiso zariadil, aby prezident Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal slovenský snem.

14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v Berlíne, slovenský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky tzv. Slovenského štátu.