Južná Kórea oznámila uvalenie jednostranných sankcii voči KĽDR

Soul 8. marca (TASR) - Južná Kórea dnes oznámila, že sa chystá uvaliť sankcie na 40 jednotlivcov a 30 organizácií - prevažne zo Severnej Kórey.


Sankcie sú súčasťou jednostranných represívnych opatrení voči KĽDR za jej nedávnu jadrovú skúšku a tiež vypustenie rakety, ktorá mala vyniesť družicu do vesmíru, uviedla agentúra AP.

K oznámeniu došlo iba deň po tom, ako KĽDR pohrozila Južnej Kórei i Spojeným štátom jadrovými útokmi za ich spoločné výročné vojenské cvičenia, ktoré sa začali v pondelok. Tieto manévre totiž Pchjongjang podľa vlastných slov vníma ako "neskrývané nacvičovanie atómovej vojny, zamerané na narušenie (jej) zvrchovanosti".

Južná Kórea dnes zároveň vyhlásila, že na svoje územie nevpustí nijakú loď, ktorá v predošlých 180 dňoch kotvila v niektorom zo severokórejských prístavov. AP priblížila, že zákaz vstupu sa až doposiaľ vzťahoval výlučne len na všetky severokórejské lode.

Uvalené sankcie sa dotknú 38 jednotlivcov a 24 organizácií z KĽDR a dvoch ďalších jednotlivcov a šiestich organizácií z iných krajín. S tými už nebudú môcť Juhokórejčania vykonávať nijaké finančné transakcie.

Čína varuje pred výbušnou situáciou na Kórejskom polostrove

Čína dnes kritizovala USA v súvislosti s napätím na Kórejskom polostrove a v Juhočínskom mori. Vzhľadom na súčasné manévre USA a Južnej Kórey a nové hrozby Severnej Kórey preventívnym jadrovým úderom varoval čínsky minister zahraničných vecí Wang I pred "výbušnou" situáciou a vyzval všetky strany na zdržanlivosť.

"Ak sa napätie vymkne spod kontroly, bola by to katastrofa pre všetky strany," povedal Wang I na tlačovej konferencii v Pekingu.

Čína sa podľa neho nebude nečinne prizerať narušovaniu stability na Kórejskom polostrove. Zdôraznil, že všetky strany by sa mali vyvarovať krokov, ktoré by situáciu zhoršili. Vyzýva na to aj rezolúcia OSN prijatá po nedávnom vypustení severokórejskej rakety dlhého doletu. Rezolúcia tiež podporuje diplomatické riešenie prostredníctvom šesťstranných rozhovorov so Severnou Kóreou, pripomenul Wang I. Tie sú však zmrazené od roku 2009.

Na margo sporu o ostrovy v Juhočínskom mori, kde sa nachádzajú veľké náleziská surovín a vedú tadiaľ významné námorné trasy, Wang I povedal, že sú "integrálnou" súčasťou čínskeho územia, ktoré musí brániť každý Číňan. "Sloboda navigácie neznamená, že si môžu robiť, čo chcú," reagoval šéf čínskej diplomacie na skutočnosť, že americké vojnové lode nedávno preplávali v tesnej blízkosti ostrovov.

Wang I obhajoval budovanie vojenskej infraštruktúry na sporných ostrovoch. Čína len uplatňuje svoje "právo na sebaobranu" a nemôže byť obviňovaná z militarizácie. Tá sa viac týka iných krajín. Wang I tiež ostro kritizoval Filipíny, ktoré sa kvôli územnému sporu obrátili na Medzinárodný rozhodcovský súd v Haagu. Čína jeho jurisdikciu neuznáva.

Juhočínske more leží medzi Čínou, Vietnamom, Malajziou a Filipínami. Prechádza tadiaľ tretina globálnej nakladanej lodnej dopravy. Čína si robí nároky na 90 percent z 3,5 milióna metrov štvorcových územia, vrátane ostrovov a útesov, ktoré sa nachádzajú viac ako 800 kilometrov od Číny, ale len asi 220 kilometrov od filipínskeho pobrežia. Nároky však vznášajú aj Vietnam, Taiwan, Malajzia, Filipíny a Brunej.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR