Juž. Osetsko sa odčlenilo od Gruzínska, predtým bolo autonómna oblasť

Tbilisi 29. júna (TASR) - Gruzínsko začalo 7. augusta 2008 vojenskú ofenzívu s cieľom obkľúčiť a dobyť juhoosetské hlavné mesto Cchinvali, kontrolované Ruskom, čím sa začala vojna v Južnom Osetsku.


Južné Osetsko je územie na južnom úpätí Kaukazu s rozlohou približne 4000 kilometrov štvorcových. Jeho južná hranica, neďaleko ktorej leží hlavné mesto regiónu Cchinvali, je vzdialená približne 100 kilometrov severne od gruzínske metropoly Tbilisi.

Územie Južného Osetska nemalo na rozdiel od Severného Osetska až do roku 1922 nijaký stupeň autonómie. Až 20. apríla 1922 bola v rámci Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky vytvorená autonómna oblasť Južné Osetsko.

Na prelome rokov 1989/1990 zosilneli ozbrojené konflikty medzi Gruzíncami a južnými Osetmi. Gruzínske vedenie na situáciu reagovalo zrušením juhoosetskej autonómie a v decembri 1990 vyhlásením výnimočného stavu.


Rozpad Sovietskeho zväzu

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 znamenal problémy pre Osetsko, ktoré bolo rozdelené na dve časti. Severné sa stalo súčasťou novej Ruskej federácie, Južné Osetsko bolo integrované do Gruzínska, ktoré 9. apríla 1991 získalo nezávislosť. To prakticky úplne potlačilo autonómiu Južného Osetska. V referende 19. januára 1992 sa 90 percent účastníkov vyslovilo za nezávislosť od Gruzínska a pre spojenie so Severným Osetskom v rámci Ruskej federácie.




Najvyššia rada Republiky Južné Osetsko prijala 29. mája 1992 zákon o vyhlásení nezávislosti, podľa ktorého sa Južné Osetsko stalo úplne nezávislým štátom. Veľká časť obyvateľstva prešla cez hranice na sever. V dôsledku toho začali vznikať konflikty s ingušským obyvateľstvom, ktoré bolo v regióne Prigornyj majoritné.

Oblasť Prigornyj na pravom brehu rieky Terek bola historicky súčasťou Ingušska. K Severnému Osetsku ju pričlenil v roku 1944 J.V. Stalin po deportácii Ingušov do strednej Ázie.

Na prímerie dohliadali mierové sily, ktoré mali po 500 príslušníkov z Ruska, Gruzínska a Severného Osetska. V rokoch 1992-93 bolo Južné Osetsko základňou zvrhnutého gruzínskeho prezidenta Zviada Gamsachurdiu. V roku 1994 separatisti vyhlásili nezávislosť Južného Osetska.

Väzby so Severným Osetskom

So Severným má Južné Osetsko nielen spoločné hranice, ale aj kultúru a ekonomické väzby. Región udržiava blízke vzťahy so susediacim ruským Severným Osetskom, ležiacim v severnej časti Kaukazu.

Väčšina z približne 70.000 obyvateľov Južného Osetska má iný etnický pôvod než Gruzínci a hovorí vlastným jazykom, ktorý je príbuzný perzštine. Tvrdia, že ich za Sovietskeho zväzu nútene včlenili do Gruzínska a teraz si chcú uplatniť svoje právo na sebaurčenie.

Lídrom separatistov bol juhoosetský prezident Eduard Kokojty. V novembri 2006 si juhoosetské obce stále kontrolované Gruzínskom zvolili konkurenčného šéfa vlády, bývalého separatistu Dmitrija Sanakojeva. Toho podporovalo aj Tbilisi, mal však autoritu len v malej časti regiónu.

Približne dve tretiny ročných rozpočtových príjmov vo výške asi 30 miliónov dolárov poskytovala Južnému Osetsku priamo Moskva. Takmer všetci obyvatelia regiónu mali ruské pasy. Ako menu používali ruský rubeľ.


Žiadosť o uznanie nezávislosti

Gruzínske odštiepenecké republiky Abcházsko a Južné Osetsko po vyhlásení samostatnosti juhosrbského Kosova 17. februára 2008 uviedli, že od OSN a Ruska budú žiadať uznanie svojej nezávislosti. Južné Osetsko požiadalo v marci 2008 svetové spoločenstvo o uznanie nezávislosti. Ruský parlament vyzval vládu, aby uznala nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Výzva prišla v reakcii na snahu Gruzínska o vstup do NATO. Južné Osetsko o mesiac neskôr odmietlo návrhu Gruzínska na vládu so zastúpením oboch strán, trvalo na úplnej nezávislosti.

Medzi gruzínskou armádou a juhoosetskými jednotkami vypukli v auguste 2008 boje.



Vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev 26. augusta 2008 vyhlásil, že podpísal dekréty, ktorými uznal nezávislosť oboch gruzínskych odštiepeneckých regiónov, Abcházska i Južného Osetska. Ministerstvu zahraničných vecí nariadil, aby nadviazalo diplomatické styky s gruzínskymi separatistickými regiónmi Južným Osetskom a Abcházskom.

Medvedevovo vyhlásenie prišlo v čase, keď ruské jednotky zostali na území Gruzínska po vojenskom konflikte. Južné Osetsko a Abcházsko boli de facto nezávislé od vlády v Tbilisi od začiatku 90. rokov. Obom regiónom poskytovalo Rusko ekonomickú a diplomatickú podporu, žiaden štát ich však diplomaticky neuznal, s výnimkou Nikaraguy. Rusko 9. septembra 2008 oficiálne nadviazalo diplomatické styky s gruzínskymi separatistickými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR