JURÍK: Malé firmy tu zostávajú aj v čase krízy

Tagy: Vladimír Jurík

 Vladimír Jurík

Foto: archív autora
Pôsobíte ako zástupca malých podnikateľov v Prezídiu Zväzu stavebných podnikaateľov Slovenska (ZSPS). Mohli by ste charakterizovať vývoj postavenia malých podnikateľov vo zväze od začiatku jeho vzniku pred 20 rokmi až po súčasnosť? Majú už v slovenskej ekonomike dôstojné postavenie?

Stavebné spoločnosti, ktoré pred dvadsiatimi rokmi zakladali zväz, boli najmä veľké spoločnosti, ktoré cítili potrebu odborne sa vyjadrovať k legislatívnym zmenám a mali dosah na naše stavebníctvo. Zároveň si hľadali svoj obchodný priestor. Bolo to obdobie transformácie, vyznačujúce sa nedostatkom stavebných podnikateľských príležitostí. Bol úplný prepad bytovej výstavby, neboli významnejšie zahraničné investície na našom území, chýbali finančné nástroje podporujúce výstavbu. V bytovej výstavbe neexistovali hypotéky, trh stavebného sporenia sa iba rozbiehal, nájomné byty sa nestavali. V tom čase prebiehala transformácia bytového fondu, občania sa stávali vlastníkmi bytov a nemali peniaze na ich rekonštrukciu. O zatepľovaní nebolo ani chýru. V tomto období si veľké firmy ťažko hľadali svoj obchodný priestor. Mnohé podnikali v zahraničí, najmä v Nemecku cez prideľované kvóty. Aj tu zohral svoju úlohu zväz. Malé podniky sa v tom čase venovali najmä výstavbe rodinných domov, rekonštrukciám objektov z malej privatizácie, výstavbe reštaurácií, bufetov a pod. Necítili silnú potrebu sa organizovať.

Čo si malí stavební podnikatelia sľubovali od členstva v ZSPS, splnili sa ich očakávania?

Toto bolo obdobie, kedy malí podnikatelia nehľadali spoločnú strechu –ZSPS. Situácia sa zmenila, keď sa na trhu začali presadzovať špecializované menšie firmy, investície vyvolali masívnejšiu výstavbu a keď sa opätovne vďaka Štátnemu fondu rozvoja bývania a dotáciám z ministerstva výstavby pre mestá a obce začala hýbať výstavba nájomných bytov. Tu už zväz stavebných podnikateľov zaujal svoju pozíciu odborného partnera, ale aj odborného názorového oponenta ministerstva a túto úlohu plní doteraz. Nie je náhoda, že množstvo pripomienok z praxe umožnilo zvýšiť kvalitu riadenia nájomnej bytovej výstavby, čoraz viac miest a obcí získalo zdroje na výstavbu. Je to aj tým, že Štátny fond rozvoja je konštruovaný ako obratový fond, čo znamená, že dnes už generuje vrátené peniaze a to umožňuje stavať ďalším obciam. Preto je potrebné tento nástroj strážiť, jeho účelové použitie, aj keď sa už ocitol na inom ministerstve. Z nášho pohľadu aj z toho dôvodu, že nájomné byty sa stavajú po celom Slovensku, čo prináša zákazky pre malé a stredné stavebné podniky. Spoločensky zas to má pozitívny dopad na lokálnu zamestnanosť.

My by sme boli radi, keby malé podniky, ktoré sa lokálne etablujú, sa mohli stať trvalou súčasťou ekonomiky nášho štátu.Vladimír Jurík

Darí sa vám presadzovať ich požiadavky a ciele?

Nám sa darí tak, ako sa darí zväzu. My dnes ani nemôžeme mať vlastnú trajektóriu záujmov. Naša legislatíva si už tradične s podporou malého a stredného podnikania ťažkú hlavu nerobí, naša ekonomika nie je nateraz zameraná na podporu malých a stredných podnikov. Preto veľké stavebné podniky sú generálnymi dodávateľmi stavieb pre veľkých investorov a malé, najmä špecializované podniky, sú ich dlhoročnými spoľahlivými dodávateľmi. Samozrejme, malé podniky sa venujú dodávateľsky aj menším stavbám, väčšinou do úrovne bytových domov strednej veľkosti – tomu zhruba zodpovedá výstavba nájomných bytových domov a bytových domov do osobného vlastníctva. Na druhej strane, my by sme boli radi, keby malé podniky, ktoré sa lokálne etablujú, sa mohli stať trvalou súčasťou ekonomiky nášho štátu. Ony sa nikam nepresťahujú, ostávajú tu a aj v čase krízy. Snažia sa prežiť, hoci aj bez podpory zo strany štátu, alebo bánk. Navyše na rozdiel od „príležitostných“ pracovníkov v stavebníctve , zamestnávajú lokálnych pracovníkov, platia dane a prispievajú k tvorbe HDP.

Naša legislatíva si už tradične s podporou malého a stredného podnikania ťažkú hlavu nerobí, naša ekonomika nie je nateraz zameraná na podporu malých a stredných podnikovVladimír Jurík

Čo sa zmenilo za 20 rokov existencie zväzu, od počiatku až po súčasnosť, ktoré kroky v činnosti zväzu za tento čas považujete za prelomové pokiaľ ide o malých podnikateľov v stavebníctve?

Nerád by som sa staval do pozície pamätníka, pred dvadsiatimi rokmi naša firma nebola ani vo zväze, sú tu iní, ktorí sa podieľali na prelomových udalostiach. Ja to vnímam tak, že zväz je dnes rešpektovaným členom RÚZ, FIEC, náš názor zaujímajú rezorty, s ktorými prichádzame do styku a nie je to iba formálne pripomienkovanie materiálov, ale reálne konzultácie o pripravovaných legislatívnych zmenách. Túto pozíciu si zväz vybudoval postupne, trpezlivo, necítim prelomové udalosti. Je to ako v serióznom podnikaní – najprv investujete do zvyšovania profesionality, až neskôr môžete očakávať výsledky. Taká je aj práca zväzu. Ak by som predsa niečo podčiarkol, tak je to predovšetkým dnešná profesionalita riadenia. Máme malý, ale vysokoprofesionalizovaný sekretariát, na ktorý sa členské firmy môžu spoľahnúť. Máme odborné sekcie, ktoré sú pripravené partnersky rokovať vždy, keď to naše záujmy vyžadujú. Dokážeme zaujať mediálnu pozíciu k odborným problémom. Vnímame pozície sociálnych partnerov v rámci tripartity, často sa vieme podporiť aj s odborármi. Vnímame pozície takých významných partnerov, akým je ZMOS, aj tam zvykneme konzultovať naše odborné stanoviská. Vychádzame z toho, že čím lepšie sa bude dariť mestám a obciam, tým väčší osoh z toho budú mať aj naše členské spoločnosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. Špecificky, pokiaľ ide o malých podnikateľov, určite vnímame podporu nájomného bývania, dobre si pamätáme tiež obdobie, keď banky začali masívne predávať hypotéky. Trh s nehnuteľnosťami sa vtedy pohol a bytová výstavba do osobného vlastníctva tiež. Významné bolo aj nedávne obdobie, keď sme mohli pre mestá a obce realizovať zákazky financované z eurofondov. To sú azda najkvalitnejšie stavby , pretože väčšina projektov, podľa ktorých sme stavali, bola na veľmi vysokej úrovni a umožňovala stavať s vysokokvalitných a trvanlivých materiálov. Aj tu bol podnikateľský priestor aj pre malé a stredné podniky. Malé podniky sa však musia naučiť lepšie formulovať svoje požiadavky, potom pocítia aj ony, že práca zväzu je efektívna.

Keď veľká firma prepustí sto ľudí, je to pre ňu nepríjemnosť. Keď z malého podniku odíde 15 ľudí, môže to znamenať koniec.Vladimír Jurík

Rok 2010 ste v rozhovore označili za boj malých podnikateľov o prežitie a neustále hľadanie zákaziek. Potvrdzujú sa vaše slová?

Žiaľ, áno a budúci rok vyzerá z nášho pohľadu, ale aj z pohľadu celého stavebníctva ešte horšie. My to vidíme ľahko na tom, že projektanti dnes nemajú robotu. Vtedy vieme, že o pol, trištvrte roka ju nebudeme mať ani my. Veď každý rok o takomto čase sa už robili verejné obstarávania na nájomnú bytovú výstavbu. Teraz zatiaľ nič. So zákazkami na tom budú zle aj veľké firmy. Ale keď veľká firma prepustí sto ľudí, je to pre ňu nepríjemnosť. Keď z malého podniku odíde 15 ľudí, môže to znamenať koniec.

Kríza sa, samozrejme, prejavila aj v slovenskom stavebníctve. Čo charakterizuje súčasné postavenie malých podnikov, aké sú východiská a čo považuje za kľúčové v čase krízy a čo môže urobiť zväz pre zmiernenie jej dopadov na členov ?

Dnes v Európe vidíme, že v čase krízy sa mnohé vlády pustili do verejných investícií. Ani my nie sme zástancami zadlžovania štátu, ale chápeme to tak, že tým chcú naštartovať hospodárstvo, udržať zamestnanosť a hospodársku stabilitu, zabrániť škodám z „ničnerobenia“. Viaceré európske štáty vytvorili dokonca podporné fondy, či už štátne, alebo s podporou bánk, pre malé a stredné podniky. Chceli ich tak udržať pri živote. Mám teraz na mysli malé a stredné podniky vo všetkých odvetviach. Nás začali banky skúmať, či sme schopní prežiť, či sa do nás oplatí investovať alebo či nie sme príliš rizikoví. Úloha zväzu je v súčasnosti významná – zmenila sa vláda, sú zmeny na ministerstvách, väčšinu kompetencií ministerstva výstavby prevzalo ministerstvo dopravy. Úlohou zväzu v súčasnosti je intenzívne komunikovať s ministerstvami a vplývať na to, aby sa tam prípravné a rozhodovacie procesy robili rýchlejšie. Je charakteristické pre obdobia vládnych zmien, že na ministerstvách sa spomalia všetky práce, ktoré súvisia s financovaním. Nielen bytová výstavba, ale aj financovanie cez eurofondy. Veď aj to sú verejné investície. Určite by nám pomohli verejné investície na úrovni miest a obcí. To všetko sa zatiaľ hýbe pomaly, alebo vôbec. A to je zle, lebo súkromných, najmä zahraničných, investícií je veľmi málo. Preto je pre nás dôležité, aby sa pohli investície verejné, aby sa oživila ekonomika štátu. Stavebné firmy si väčšinou investície nevytvárajú, my pracujeme pre investora...

Aké ciele si kladiete do budúcnosti?

Malé stavebné podniky je potrebné v tomto období zjednotiť a ponúknuť im víziu, na to je Zväz stavebných podnikateľov Slovenska dobrá platforma. Vízia, to nie sú iba zákazky. To je aj snaha o vytvorenie spoľahlivej skupiny kvalitných dodávateľov, firiem, ktoré sa kvalitou a zárukami odlišujú od náhodných zoskupení stavbárov. Chceme , aby nás aj verejnosť takto vnímala. Malé a stredné podniky, to je kategória. Avšak typické pre každý podnikateľský subjekt je aj snaha rásť. Budeme hľadať také postupy, aby aj zväz svojím dielom prispel k tomu, aby malé podniky mohli rásť, zvyšovať svoju kvalitu, obrat a konkurencieschopnosť. Tým malým podnikom, ktoré chápu, chcú a budú sa o to predovšetkým samé usilovať.

Tagy: Vladimír Jurík