Juraj Palkovič sa kvôli slovenčine sporil aj s Ľudovítom Štúrom

Bratislava 12. júna (TASR) - Básnik, jazykovedec, prekladateľ a vydavateľ Juraj Palkovič bol významnou osobnosťou národného obrodenia. V rokoch 1832-1836 bol poslancom uhorského snemu za mesto Krupina. Bol učiteľom Ľudovíta Štúra, ktorý sa neskôr stal jeho nástupcom s povinnosťou prednášateľa na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V sobotu 13. júna uplynie 165 rokov od jeho úmrtia.


Juraj Palkovič pochádzal zo zemianskej rodiny, narodil sa 27. februára 1769 v Rimavskej Bani. V rokoch 1786-1790 absolvoval lýceum v Šoprone (dnes Maďarsko). Nasledujúce obdobie bol správcom školy a vychovávateľom v Budikovanoch, keď si zarobil na ďalšie štúdium, odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny (1792-1793). So svojimi krajanmi tu zriadil čitateľský spolok Societas Slavica, v ktorom aj prednášal. Orientoval sa hlavne na české národné a literárne dejiny. Bol presvedčený o potrebe jednotného spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov a Slovákov. Po návrate domov učil na gymnáziu v Lučenci (1794-1796) a vypomáhal v kníhtlačiarni A. Gottlieba vo Vacove. So slovenskými národovcami Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom založili v roku 1803 Katedru reči a literatúry česko-slovenskej pri bratislavskom evanjelickom lýceu. Mal v úmysle založiť aj ústav na vydávanie slovenských spisov, kalendárov a novín, ako aj stredisko pre zbieranie slovanských starožitností a archívnych dokumentov. To sa mu však nepodarilo. Napriek tomu sa stala katedra strediskom slovenského národného hnutia a Palkovič bol jej prvým profesorom. Prednášal česko-slovenskú gramatiku, literárnu históriu srbského, poľského a ruského jazyka. Popri tom postupne pri katedre vybudoval knižnicu aj archív. Keďže však nedostával plat, prestal pravidelne prednášať a začal sa živiť literárnou činnosťou. V rokoch 1828-1829 bol predsedom Spoločnosti česko-slovanskej.

Do literatúry vstúpil Juraj Palkovič ako básnik zbierkou Muza ze Slovenskych hor (1801). Pokúsil sa aj o divadelnú veselohru Dva buchy a tri šuchy (1800, jeho jediné dielo v slovenčine). Neskôr sa sústredil na vydavateľskú, prekladateľskú a osvetovú činnosť. V tom čase boli na vidieku najčítanejšími knihami kalendáre. Uvedomoval si to aj Palkovič a zostavil vlastný Kalendář, ktorý vydával v rokoch 1805-1847. Pre ľud vydával Vetší a zvláštnejší Nový a Starý kalendář (1812-1818) a doplnil ho Přídavkem ku kalendáři, v ktorom popularizoval vedecké poznatky, propagoval modernizáciu poľnohospodárstva a uverejňoval beletriu. Snažil sa o založenie pravidelne vychádzajúcich novín. Pokúšal sa o to od roku 1804. Toto privilégium získal až v roku 1811 cisárskym dekrétom. V rokoch 1812-1818 vydával noviny Týdenník a neskôr časopis Tatranka (1832, 1841-1847, bol to prvý literárny časopis na Slovensku s nepravidelnou periodicitou). Najhodnotnejšími príspevkami v ňom boli jeho preklady antickej literatúry. Od roku 1841 mu začal v redakcii vypomáhať mladý Ľudovít Štúr, ktorý tu uverejňoval prvotiny začínajúcej štúrovskej generácie.

Bol aj bádateľom v oblasti jazykovedy. Celoživotným dielom Palkoviča je česko-nemecko-latinský slovník Böhmisch-Deutsch-Lateinisches Wörterbuch (1820-1821). V roku 1830 vydal spis Bestreitung der Neuerungen in der böhmischen Orthographie. Vlastným nákladom vydal Hufelandov Kumšt prodloužení života lidského (1800), učebnicu Známost vlasti (1804), Šrámkovu Československú gramatiku (1805), Čerňanského preklad Památné příhody hraběte Beňovského (1808), Feješov Hlas volající k sedlákum (1808) a i. Vydal aj pôvodné práce, v roku 1802 Poučení o očkowaní aneb inolukolování kravských osipek, ako aj učebnice pre základné školy.

Palkovič bol zástancom biblickej češtiny. Udržiaval líniu osvietenského buditeľa. S porozumením ale sledoval aj snahy o spisovný slovenský jazyk. Ostával však pri češtine, ktorú pre slovenské pomery významne slovakizoval. V roku 1843 sa postavil proti zosadeniu Ľudovíta Štúra, ktorého prijal ako svojho zástupcu na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Hoci hneď nepochopil význam spisovnej slovenčiny pre náš národný život, nechcel popretŕhať všetky zväzky so svojimi bývalými žiakmi - štúrovcami. Medzi ním a Štúrom prišlo kvôli jazyku aj k sporom. Tie vyvrcholili Štúrovým odchodom z časopisu Tatranka (redigoval ho). Keď v roku 1845 začal Štúr vydávať prvé slovenské politické noviny (Slovenskje národňje novini - Slovenské národné noviny) Palkovič mu k tomuto počinu blahoželal, bola to totiž aj jeho dávna túžba. Vyslovil pri tom nádej, že tento "učený a horlivý krajan náš" sa vo svojich novinách vráti ku spisovnej češtine. Dokonca mu popri svojom treťom zväzku Tatranky (apríl 1845) vydal Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla Tatranského v štúrovskej slovenčine.

Juraj Palkovič zomrel 13. júna 1850 v Bratislave.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR