Juraj Jakubisko prenesie Svätopluka aj na filmové plátno

BRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) - Slovenský režisér Juraj Jakubisko pracuje na ďalšom historickom veľkofilme. Divákov tentoraz presunie do obdobia Veľkej Moravy, konkrétne vlády Svätopluka. "Film asi ponesie názov Tisíc rokov samoty, lebo sa to podobá Marquézovmu (románu) Sto rokov samoty," prezradil tvorca o snímke, ktorej pracovný názov znel aj Slovanská epopeja. Projekt je ešte vo fáze prípravy scenára. "Mám scenár urobený a nie som s ním stále spokojný, pretože je to veľmi veľká téma," povedal pre agentúru SITA režisér, ktorý už počas práce na novinke vytvoril niekoľko krásne ilustrovaných zápisníkov. Juraj Jakubisko sa ako režisér témou Svätopluka už zaoberal, a to v rovnomennej opere Eugena Suchoňa, ktorú uvádza Slovenské národné divadlo. Tá sa však dotýka konca života Svätopluka. Vo filme by chcel Jakubisko ponúknuť pohľad na túto postavu v jej plnej sile.


Tak, ako v prípade Bathory, filmár študuje historické materiály, no priestor dostane aj jeho fantázia. Osoba Svätopluka je totiž v histórii relatívne dobre známa, niektoré aspekty jeho života však ostávajú stále zahalené tajomstvom. Nie je známy napríklad jeho presný pôvod, počet žien či detí. "Tieto veci ja milujem, pretože mi to dáva možnosť domyslieť tieto veci .. To je ako rozprávka," povedal s tým, že sa snaží zo začiatku vytvoriť akúsi pohanskú legendu.

Zámer nakrútiť film z obdobia Veľkej Moravy vznikol na základe toho, že málokto vo svete pozná históriu Slovanov. Omnoho známejší sú Germáni, Kelti či Frankovia. Ako tvrdí Deana Jakubisková, po snímke Bathory sa jej do tak veľkého projektu veľmi nechcelo. "Trošku ma nakoplo to, že histórie sa chytajú ľudia, ktorí to chcú posunúť niekam inam ... Tak, ako sa dejiny vytvárali počas komunizmu, tak teraz sa vytvárajú iné dejiny, ktoré podľa mňa vôbec nie sú tie dejiny, ktoré by nám mali byť blízke," vysvetlila zmenu svojho rozhodnutia. Dôležité je ukázať, že "naša kultúra sa nezačala osemdesiatym deviatym rokom". Do Európy môžeme podľa Jakubiskovej prispieť duchovnom, teda niečím, čo bolo prepojené s prírodou. "Toto je ten krok, ktorý chýba, aby sme boli rovnocenní, aby nás akoby historicky brali, že sme tu boli, a boli sme tu už od Krista," uzavrela.

SITA