Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

26. januára 2011

Juraj Herz chcel príbeh o odsune Nemcov nafilmovať už dlho



Zatiaľ posledné dielo režiséra Juraja Herza, Habermannův mlýn (2010), si budú mať od štvrtka možnosť pozrieť aj diváci v slovenských kinách. Film, ktorý vznikol v ...



Zdieľať
kamera Foto: SITA/APBRATISLAVA 26. januára (WEBNOVINY) - Zatiaľ posledné dielo režiséra Juraja Herza, Habermannův mlýn (2010), si budú mať od štvrtka možnosť pozrieť aj diváci v slovenských kinách. Film, ktorý vznikol v česko-nemecko-rakúskej koprodukcii, nakrútili na základe knihy Josefa Urbana.


Ten ju napísal podľa skutočných udalostí. Príbeh sa odohráva v malej dedinke v Sudetoch medzi rokom 1938, teda rokom Mníchovskej dohody, a rokom 1945, keď sa končí druhá svetová vojna a začína odsun Nemcov. "Ja som už dávno niečo také chcel natočiť a chcel povedať, pretože som to zažil sám," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii 76-ročný režisér, ktorý sa schovával s rodinou počas vojny tri týždne v slovenskej dedine s nemeckým obyvateľstvom. Keď sa tam však po vojne a svojom pobyte v koncentračnom tábore vrátil poďakovať sa, zistil, že dedinu vyrabovali a Nemcov odsunuli.

"Už vtedy som začal rozmýšľať, že sa dialo niečo, čo nebolo v poriadku," zaspomínal si na zrod nápadu umelec, ktorý má na svojom konte desiatky diel vrátane filmov Spalovač mrtvol (1968), Sladké hry minulého léta (1969), T.M.A. (2009) či seriálu Černí baroni (2004). K podobnej téme sa však už v blízkej budúcnosti vrátiť neplánuje, pretože sa podľa vlastných slov nerád opakuje. "Nech to teraz povie niekto iný," dodal.

Ústrednou postavou príbehu je mlynár nemeckého pôvodu Habermann, ktorý perfektne hovoril po česky a s českými susedmi vychádzal normálne, s niektorými sa priatelil a za vojny im pomáhal. Po oslobodení však zmizol a jeho ženu s deťmi odsunuli. Neskôr sa ukázalo, že ho v máji 1945 brutálne zavraždili. Vraždu však nikto nikdy neobjasnil a vinníkov nepotrestali. Vo filme si Habermanna zahral nemecký herec Mark Waschke, okrem neho sa vo filme objavili napríklad aj Karel Roden, Oldřich Kaiser, Nemec Ben Becker či Slováci Zuzana Kronerová a Andy Hryc, ktorý stvárnil zápornú postavu starostu Hartla. "Stále sme v tom opatrní a hanbliví a som rada, že sa pozreli na boľavú stránku histórie," vyjadrila sa k príbehu predstaviteľka starej slúžky Elišky.

Film, ktorý je podľa Hryca "sondou do ľudskej duše", má na svojom konte už viacero ocenení. Ešte pred svojou premiérou vyhral v roku 2010 na Bavorských filmových cenách v dvoch kategóriách (réžia a herecký výkon v hlavnej mužskej úlohe), Karel Roden si z nedávneho udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol zase ocenenie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Aretha Franklin chce, aby ju stvárnila Halle Berry
<< predchádzajúci článok
V Liverpoole vyštudovala prvá expertka na Beatles