Július Lenko patril k predstaviteľom generácie nadrealizmu

Hybe/Bratislava 10. decembra (TASR) – Básnik a prekladateľ Július Lenko sa narodil 10. decembra pred sto rokmi.


Jeho tvorba sa vyznačuje nadrealistickými, symbolistickými prvkami ústiacimi do reflexívnej lyriky. Július Lenko vystupoval ako vlastenec so silným vzťahom k domovu, ktorý si však okrem vlastnej kultúry vážil aj kultúru iných národov. K jeho najvýznamnejším básnickým zbierkam patria V nás a mimo nás, Hviezdy ukrutnice, Stužková slávnosť alebo Večerné verše.

Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v dedinke Hybe. Ľudovú školu vychodil v rodisku, zmaturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1939) pôsobil ako stredoškolský profesor v Humennom, Prešove a Liptovskom Mikuláši. Neskôr pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave (1947-1961) a v rokoch 1960-1977 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, kde zotrval až do odchodu do dôchodku.

Prvé básne publikoval Lenko už v rokoch stredoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť pod pseudonymami Valský, Elo Strmina a J. Oknel. Publikačnú činnosť zintenzívnil počas svojich vysokoškolských štúdií v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo. Vo svojom knižnom debute V nás a mimo nás (1941) zobrazil neľútostný svet úzkostí a utrpenia ľudí, svet nenávisti, teroru a vojnových mračien. Postavil sa, i keď v inotajoch, ako odporca vtedajšieho vojnového režimu.

V zbierke Hviezdy ukrutnice (1947) vyjadril básnik smútok nad pretrvávajúcim chaosom spoločenského vývoja. Svoje nasledujúce diela venoval Lenko širšiemu okruhu čitateľov. Knihou Stužková slávnosť (1974) sa vrátil do mladosti a prostredníctvom lyrického subjektu chlapca a zrelého muža konfrontoval krásu ideálov mladosti s rozvahou a trpezlivosťou dospelosti. Nezabudnuteľné dni Slovenského národného povstania (SNP) básnik oslávil v zbierkach Salvy bojovníkov (1952) a Epocha (1953). Svoj vrúcny vzťah k rodnému Liptovu a jeho ľudu vyjadril v zbierkach K zemi sa kloním (1958) a Z tvojho stola (1962). Július Lenko je tiež autorom zbierok Čakaj ma pri púpavách (1981), Medzi tebou a mnou (1979) alebo Večerné verše (1998).

Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa spisovateľ venoval aj prekladaniu nemeckej, ruskej a francúzskej poézie. Práve jeho zásluhou vyšiel vo vydavateľstve Tatran celý rad prekladov z poézie svetových básnikov, akými boli Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, Heinrich Heine, Ivan Andrejevič Krylov alebo Jean de La Fontaine.

Július Lenko zomrel 18. januára 2000 v Bratislave vo veku 86 rokov. V roku 1985 mu bol udelený titul Národný umelec. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžil o založenie múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Život a dielo tohto slovenského predstaviteľa nadrealizmu mapuje dokumentárny televízny film Július Lenko (1997).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR