Július Jakoby je najvyhľadávanejším autorom košickej moderny

Košice/Bratislava 28. marca (TASR) – Július Jakoby predstavuje jednu z najvýznamnejších a najosobitejších maliarskych osobností slovenského výtvarného umenia dvadsiateho storočia. S odstupom času sa jeho dielo stalo synonymom moderného maliarstva a reprezentantom významnej tradície moderného košického výtvarného umenia. Od narodenia umelca uplynie v stredu 28. marca 115 rokov.


Július Jakoby sa narodil 28. marca 1903 v Košiciach. Po štúdiách na Vysokej škole výtvarného umenia v Budapešti u profesora Rétiho sa v roku 1928 vrátil do rodného mesta.

Jeho umelecké začiatky spadajú do obdobia 30. rokov 20. storočia. Pohľad mladého Jakobyho bol nasmerovaný ponad exkluzivitu, ľavičiarsku zaujatosť experimentov košických modernistov, k politicky nezáväznej problematike európskej maľby rozhrania storočí.

Talentovaný výtvarník bol ocenený už v roku 1934, kedy dostal za obraz Ležiaci ženský akt Cenu mesta Košice.

Členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach bol Július Jakoby v rokoch 1938-1944 a nasledujúce štyri roky pôsobil v spolku Svojina. Od roku 1949 sa stal členom Slovenského zväzu výtvarných umelcov (SZVU).

Titul zaslúžilý umelec získal v roku 1968. O dva roky neskôr absolvoval jedinú zahraničnú študijnú cestu do Rakúska. V tom istom roku mu bola udelená Cena za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku.

Jakoby sa stal umeleckým kronikárom mesta. V jeho tvorbe nedominovali hrdinské činy, ale jednoduchý život ľudí žijúcich v jeho bezprostrednej blízkosti, ich radosti a starosti, túžby a obavy, neraz s presahom k existenciálnym rozmerom.

K nevyhnutnému zlu pristupoval raz ironickým, inokedy tragicko-vážnym tónom. Istým druhom očisty preňho bolo ponorenie sa do opojnej krásy života. Jeho vizuálnym zdrojom bola i maľba Paula Cézanna a Františka Foltýna. Namaľoval množstvo portrétov. Umeleckú obec zaujali obrazy: Žid, Verklikár, Pri studni, V záhrade, Don Quijote, Cirkus, Adam a Eva, Golgota, Deti s hračkami. V jeho diele sa premieta pocit spolucítenia s trpiacimi a biednymi, ale aj pocit spolupatričnosti. Určujúcou charakteristickou črtou jeho maľby a kresby bol dôraz na obsah, umocnený umeleckou kvalitou jeho realizácie. V poslednej fáze tvorby si zachoval svojský humor bez hraníc, ktorý na maľbách uplatnil prostredníctvom karikatúrnej kresby. Zdanlivo chaoticky preplnený maliarsky priestor využil na prerozprávanie príbehov s množstvom osobitých detailov. Jakobyho vitalistický prístup je vo výtvarnom umení na Slovensku ojedinelý, rovnako ako narábanie s iróniou a sebairóniou v maľbe.

V Košiciach Jakoby samostatne vystavoval v rokoch 1929 a 1934. Ďalšie súborné výstavy vo Východoslovenskej galérii mal v rokoch 1965, 1978, 1983, 1987 a 1994. V Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave vystavoval v rokoch 1958, 1983, 1994, v Moravskej galérii v Brne v roku 1972. V roku 1984 daroval kolekciu svojich diel Národnej galérii v Prahe.

V Košiciach pôsobil až do svojej smrti 15. apríla 1985 ako samostatný umelec. Zomrel vo veku 82 rokov.

Na počesť umelca bola v roku 1991 Východoslovenská galéria v Košiciach premenovaná na Galériu Júliusa Jakobyho a o rok neskôr otvorila aj stálu expozíciu maliarovho diela.

Najvyhľadávanejším a najvýraznejším obdobím výtvarníkovej tvorby sú 60. až 70. roky minulého storočia, ktoré majú aj pre obchodníkov najvyššiu hodnotu. K najzaujímavejším dielam slovenského výtvarného umenia, ktoré aukčná spoločnosť SOGA ponúkla na 134. večernej aukcii 25. apríla 2017, patril Jakobyho Akt ženy so zrkadlom. Toto umelecké dielo bolo ponúkané za najvyššiu cenu spomedzi 96 aukčných položiek.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR