Jozefská ulica zažila prítomnosť Ľudovíta Štúra i vznik našej hymny

Bratislava 12. februára (TASR) - V Bratislave býval Ľudovít Štúr na viacerých miestach. Okrem Panenskej ulice, kde žil v blízkosti Evanjelického lýcea, to bol aj rohový dom na dnešnej Jozefskej ulici.


Nevie sa celkom presne, či ide o objekt, v ktorom je dnes jedáleň Divný Janko alebo o rožný dom, kde práve dokončujú novostavbu. Rozhodujúce je, že je to určite tento priestor.

Zo životopisu Janka Kalinčiaka sa dozvedáme, že jeden školský rok býval spoločne s Ľudovítom Štúrom na priváte na Jozefskej ulici. Pravdepodobne to bolo v školskom roku 1840-1841, po návrate Štúra zo štúdií v nemeckom meste Halle, teda predtým, ako si našiel viacročné bydlisko vo Fernolayovskom dome na Panenskej ulici. Vtedy sa Štúr Kalinčiakovi priznal, že mieni podniknúť všetky kroky na uzákonenie spisovnej slovenčiny ako literárneho jazyka Slovákov. Tento fakt má veľký význam pre pochopenie Štúrovej geniality. Na oficiálnych hodinách i na samovzdelávacích krúžkoch Štúr viedol študentov, viac-menej svojich vrstovníkov, k tomu, aby po nadobudnutí vzdelania boli schopní literárnej tvorby. Uvedomoval si totiž, že jedna vec sú pravidlá gramatiky a pravopisu, no rovnako dôležitý je aj fakt, aby mal kto uviesť literárnu reč do života. Preto na hodinách i stretnutiach v rámci samovzdelávacieho krúžku presadzoval taký program a obsah, na ktorom by vyrastali budúci literárni tvorcovia. Preto sú zápisnice a kroniky z týchto čias plné básní, balád, rozprávok, povestí, poviedok, literárnokritických a literárnovedných statí a esejí. A naozaj - čoskoro sa so svojimi dielami objavili také zjavy našej literárnej kultúry, ako boli Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Samo Chalupka, Jozef Miloslav Hurban, Janko Kalinčiak, Michal Miloslav Hodža a mnohí ďalší.

Jozefská ulica v Bratislava a najmä jej horný priestor nám pripomína túto Štúrovu geniálnu jasnozrivosť a predvídavosť.

Na tomto mieste, v miestnosti súkromného domu, vznikla aj naša dnešná štátna hymna. Na priváte tam vtedy bývali viacerí študenti, medzi nimi aj Janko Matúška. A práve v jeho izbe sa v marci 1844 stretli viacerí študenti, aby si spresnili čas a okolnosti odchodu z Bratislavy do Levoče. A keďže chceli pritom poriadne "tresnúť dverami", potrebovali k tomu pieseň. Podľa všetkého, najlepšiu básnickú "slinu" mal v ten večer domáci Janko Matúška. Jozef Podhradský a Viliam Pauliny mu striedavo vybrnkávali na citare melódiu ľudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej a Janko Matúška sa do tónov melódie triafal veršami. No a ostatní ich rýchlo zapisovali. Svedectvo o tom nám zanechal Ján Francisci vo Vlastnom životopise.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR