John Fitzgerald Kennedy, 35. prezident USA, by mal 100 rokov

Washington 28. mája (TASR) - John Fitzgerald Kennedy, 35. prezident USA, známy aj ako JFK alebo Jack Kennedy, by sa v pondelok 29. mája dožil 100 rokov. Dožil sa však iba 46 rokov. Dňa 22. novembra 1963 obletela svet šokujúca správa: 35. prezident USA John Fitzgerald Kennedy sa stal v Dallase (USA) obeťou atentátu.


John Fitzgerald Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v americkom štáte Massachusetts ako druhé dieťa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami Josepha Kennedyho a Rose Fitzgerald Kennedyovej.

Mal osem súrodencov. Po absolvovaní strednej školy sa stal poslucháčom Harvardovej univerzity, kde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy. Univerzitu absolvoval v roku 1940 s vyznamenaním. Po vstupe USA do druhej svetovej vojny v decembri 1941 nastúpil do armády. V Tichom oceáne sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna. Po tragickom úmrtí svojho staršieho ambiciózneho brata v roku 1944 zaujal John Fitzgerald Kennedy v rodine jeho miesto.

Po druhej svetovej vojne pracoval John Fitzgerald Kennedy ako reportér. Jeho politická dráha sa začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov USA v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1952 zvolili J.F. Kennedyho za člena Senátu USA.

V roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať viceprezidentským kandidátom. Okamžite po voľbách začal pracovať na tom, aby o štyri roky neskôr dosiahol úspech. V úsilí ho podporovala celá rodina. V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post hlavy štátu. Kandidátom republikánov sa vtedy stal Richard Nixon. V novembri 1960 dosiahol tesnou (najmenšou od roku 1884) väčšinou výhru v prezidentských voľbách, 20. januára 1961 zložil prezidentskú prísahu a oficiálne sa stal 35. prezidentom USA.



Vo svojom ambicióznom programe, nazvanom "Nová hranica" (New Frontier), hľadal oporu v mladej a podnikateľskej Amerike. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva.

Kennedy bol iniciátorom karibskej krízy, keď sa USA snažili zabrániť Kube a Východnému bloku, aby ohrozovali svet hromadením atómových zbraní, pričom obe strany stáli na pokraji celosvetového jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny.

Táto intervencia sa skončila vylodením kubánskych kontrarevolucionárov v Zátoke svíň v apríli 1961 a následným zajatím časti z nich. Zajatcov neskôr vymenil Castrov režim s USA za potraviny a lieky v hodnote dvoch miliónov dolárov a upevnil si tak svoju moc. Akcia bola jednou z najväčších Kennedyho prehier.

V auguste 1961 vypukla berlínska kríza a nemeckí komunisti rozdelili mesto múrom. Kennedy absolvoval cesty po Európe a prišiel aj do Berlína. Predniesol tam známy prejav, ktorým si získal nielen srdcia obyvateľov nemeckej metropoly, ale aj demokraticky zmýšľajúcich ľudí na celom svete.



Ako najmocnejší muž planéty zohral Kennedy úlohu i v jadrovej politike sveta. Situácia vo svete sa vyhrotila na jeseň 1962. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie USA. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby.

Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich armád, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú - tento raz jadrovú - vojnu. Napriek hrozbám Kennedy neustúpil. Nakoniec sovietsky líder Nikita Chruščov prikázal rakety odviezť, USA naopak museli prisľúbiť, že na Kubu nezaútočia. Kennedy súhlasil a blokádu odvolal.

V roku 1961 vyhlásil prezident Kennedy nákladný vesmírny program, ktorý vyvrcholil v roku 1969 letom Američanov na Mesiac.

Dňa 22. novembra 1963 sa 35. prezident USA John Fitzgerald Kennedy stal v Dallase (USA) obeťou atentátu.

Dallas bol súčasťou Kennedyho dvojdňovej návštevy Texasu, ktorú mal absolvovať pre blížiace sa prezidentské voľby. Jazda po uliciach mesta v špeciálnom otvorenom lincolne, z ktorého prezident a jeho manželka zdravili zástupy divákov, mala osloviť nerozhodných voličov.



Po šokujúcom atentáte a Kennedyho nečakanej smrti prevládol najskôr názor, že prezidentova vražda bola možno prvým krokom nukleárneho útoku Sovietskeho zväzu na Spojené štáty. Ozbrojené zložky vyhlásili pohotovosť a vládne budovy boli prísne strážené.

Spočiatku sa zdalo, že tajomstvo vraždy v Dallase kriminalisti rýchlo odhalia. Policajti vypátrali, že vrah strieľal z budovy skladu učebníc, na šiestom poschodí objavili za škatuľami opakovaciu pušku. Zistili, že patrila mužovi menom A. Hidell. Toto meno používal Lee Harvey Oswald.

Asi 45 minút po zavraždení prezidenta USA zastrelil niekto rovno na ulici strážnika J.D. Trippita. Naháňačka za Trippitovým vrahom sa skončila v kine Texas Theater, kde polícia chytila muža s revolverom. Vysvitlo, že je to Lee Harvey Oswald. Obvinili ho z Trippitovej vraždy a potom aj z vraždy prezidenta Kennedyho.

Obe obvinenia Oswald odmietol. Pred súd sa nikdy nepostavil. Pri prevoze do okresnej väznice ho v podzemných garážach dallaského policajného veliteľstva 24. novembra 1963 postrelil majiteľ miestneho nočného klubu Jack Ruby. Údajne z pomsty za prezidentovu smrť. Oswald ťažkým zraneniam podľahol, o štyri roky neskôr zomrel na rakovinu aj Jack Ruby.

V úsilí potlačiť akékoľvek špekulácie, že išlo o sprisahanie s cieľom zavraždiť prezidenta, ustanovil Kennedyho nástupca 36. prezident USA Lyndon Baines Johnson osobitnú komisiu. Viedol ju predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren a jej členmi boli významné politické osobnosti. Warrenova komisia mala obnoviť dôveru verejnosti. Po piatich mesiacoch a vypočutí vyše 500 svedkov komisia v septembri 1964 oznámila, že Oswald konal sám.

Napriek týmto záverom sa medzi rýchlo sa šíriacimi teóriami o prezidentovej smrti objavili dve kľúčové tvrdenia. Jedno hovorilo, že Oswald nemohol uskutočniť vraždu sám, pretože zazneli štyri, a nie tri výstrely. Podľa ďalšej teórie nezastrelil Ruby Oswalda z pomsty za prezidentovu smrť, ale na príkaz mafie.

V nasledujúcich rokoch sa ukázalo, že Warrenovej komisii sa nepodarilo odhaliť všetky dôležité stopy. Informácie, ktoré komisia získala, americké spravodajské služby dôsledne tajili. Objavili sa aj narážky na kontakty klanu Kennedyovcov s mafiou.

V roku 1978 špeciálny výbor americkej Snemovne reprezentantov opäť preskúmal vraždy Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga. Napokon oznámil, že vraždy boli s najväčšou pravdepodobnosťou cieľom osamelého vraha.

Pozadie smrti 35. prezidenta USA, ktorý bol štvrtým zavraždeným americkým prezidentom, zostáva podnes neodhalené.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR