|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. novembra 2012
Jiří Krejčík si prevezme ocenenie za umeleckú výnimočnosť
Legenda československej kinematografie, pán Jiří Krejčík, dnes navštívi 14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Výnimočná príležitosť na stretnutie s režisérom a ...
Zdieľať
BRATISLAVA 13. novembra (WBN/PR) - Legenda československej kinematografie, pán Jiří Krejčík, dnes navštívi 14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Výnimočná príležitosť na stretnutie s režisérom a scenáristom, ktorý je štvrtým najstarším žijúcim a pracovne aktívnym režisérom na svete bude už dnes. Od organizátorov MFF si p. Krejčík prevezme ocenenie za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii a uvedie svoj film Polnočná omša v kine Lumière o 17:30.
Jiří Krejčík je klasikom československej a českej kinematografie, je štvrtý najstarší žijúci a najmä pracovne aktívny režisér na svete. Narodil sa v Prahe, v roku 1918. Po maturite sa venoval štúdiu techniky a počas druhej svetovej vojny pracoval v barrandovských ateliéroch ako štatista. Tak prenikol do sveta filmu a čoskoro zatúžil po vlastnej režijnej práci. Začínal tvorbou krátkometrážnych a reklamných filmov. Spolupracoval napríklad i s výtvarníkom Jiřím Trnkom na hranej časti kresleného filmu Dárek. V roku 1947 debutoval filmom Týden v tichém domě nakrútenom na motívy poviedok Jana Nerudu.
Jeho tvorbu v 50. rokoch poznamenala dobová ideológia, ako sám na margo tejto doby poznamenal, bolo ťažšie niektoré filmy nenakrútiť ako nakrútiť. V roku 1958 zadaptoval Čapkove poviedky v krátkom filme Gloria (stal sa súčasťou filmu O veciach nadprirodzených), za ktorý získal cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne (1959). Šesťdesiate roky znamenali vrchol Krejčíkovej tvorby. Filmy Vyšší princip, Polnočná omša, iskrivé komédie Svatba jako řemen a Penzion pro svobodné pány, Hry lásky šálivé s Magdou Vášáryovou či životopisný film Božská Ema s Božidarou Turzonovovou patria do zlatého fondu československej kinematografie.
Posledným Krejčíkovým filmom bol Prodavač humoru z roku 1984. Od vtedy sa jeden z najuznávanejších režisérov venoval iba televíznej tvorbe. Krejčík sa niekoľkokrát objavil aj na filmovom plátne, zahral si vo filme Jiřího Menzla Slavnosti sněženek (nenásytný pán Karol) a Hřebejkových Pelíškoch (profesor Stárek). V roku 1999 si prevzal Českého leva za celoživotný prínos českej kinematografii. “Český lev mi bol nepochybne udelený za diela, ktoré som vytvoril v totalitnej minulosti. O to viac je mi ľúto, že nová doba, ktorú sme tak spontánne vítali, mi nedokáže poskytnúť žiadnu príležitosť na sfilmovanie tém inšpirovaných súčasnosťou,” povedal režisér pri preberaní ocenenia.
Viac informácií o festivale, jeho programe a jednotlivých podujatiach nájdete na www.iffbratislava.sk alebo www.facebook.com/bratislavaiff.
Jiří Krejčík je klasikom československej a českej kinematografie, je štvrtý najstarší žijúci a najmä pracovne aktívny režisér na svete. Narodil sa v Prahe, v roku 1918. Po maturite sa venoval štúdiu techniky a počas druhej svetovej vojny pracoval v barrandovských ateliéroch ako štatista. Tak prenikol do sveta filmu a čoskoro zatúžil po vlastnej režijnej práci. Začínal tvorbou krátkometrážnych a reklamných filmov. Spolupracoval napríklad i s výtvarníkom Jiřím Trnkom na hranej časti kresleného filmu Dárek. V roku 1947 debutoval filmom Týden v tichém domě nakrútenom na motívy poviedok Jana Nerudu.
Jeho tvorbu v 50. rokoch poznamenala dobová ideológia, ako sám na margo tejto doby poznamenal, bolo ťažšie niektoré filmy nenakrútiť ako nakrútiť. V roku 1958 zadaptoval Čapkove poviedky v krátkom filme Gloria (stal sa súčasťou filmu O veciach nadprirodzených), za ktorý získal cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne (1959). Šesťdesiate roky znamenali vrchol Krejčíkovej tvorby. Filmy Vyšší princip, Polnočná omša, iskrivé komédie Svatba jako řemen a Penzion pro svobodné pány, Hry lásky šálivé s Magdou Vášáryovou či životopisný film Božská Ema s Božidarou Turzonovovou patria do zlatého fondu československej kinematografie.
Posledným Krejčíkovým filmom bol Prodavač humoru z roku 1984. Od vtedy sa jeden z najuznávanejších režisérov venoval iba televíznej tvorbe. Krejčík sa niekoľkokrát objavil aj na filmovom plátne, zahral si vo filme Jiřího Menzla Slavnosti sněženek (nenásytný pán Karol) a Hřebejkových Pelíškoch (profesor Stárek). V roku 1999 si prevzal Českého leva za celoživotný prínos českej kinematografii. “Český lev mi bol nepochybne udelený za diela, ktoré som vytvoril v totalitnej minulosti. O to viac je mi ľúto, že nová doba, ktorú sme tak spontánne vítali, mi nedokáže poskytnúť žiadnu príležitosť na sfilmovanie tém inšpirovaných súčasnosťou,” povedal režisér pri preberaní ocenenia.
Viac informácií o festivale, jeho programe a jednotlivých podujatiach nájdete na www.iffbratislava.sk alebo www.facebook.com/bratislavaiff.