Ježiško, prines mi kameru!

  Kamery, tak ako ich dnes poznáme, sa masívnejšie rozšírili od polovice 80. rokov a odvtedy prešli veľkým vývojom. Najprv začali s analógovou technikou a v roku 1985 prešli od rozmernej VHS kazety na menšie Video8, alebo VHS-C kazety. V roku 1989 sa objavil formát Hi8, ktorý priniesol lepšiu charakteristiku obrazu. Dnešné kamery formátu Digital8 sú akýmsi hybridom a krokom v ústrety doterajším priaznivcom analógu. Lebo aj keď hodláte prejsť na digitál, zrejme by ste neradi stratili svoje analógové záznamy. Ba práve naopak, každý len uvíta možnosť prehrávať si ich na pôvodných kazetách aj na digitálnej kamere a ukladať v digitálnom formáte na CD... Kamery dnes dokážu prehrávať analógové kazety Video8 a Hi8, dokonca využívajú aj úsporný režim Long Play, ktorý zdvojnásobuje kapacitu kazety. Tí, čo idú s dobou, uvítajú možnosť archivovať filmy na video CD disku, ktorý možno púšťať na DVD prehrávači.

Nemenia sa len kamery, ale aj záznamové médiá. Najprv bola klasická štvorpalcová DV kazetka, potom MicroMV kazeta vo veľkosti zápalkovej škatuľky, potom záznam na DVD s polomerom 8 cm a kapacitou 1,2 GB a napokon záznam na pamäťové karty. Experimentom je záznam na MiniDisc, zatiaľ bez širšieho uvedenia do praxe. Trendom tohto a budúceho roka je záznam na DVD. Prečo? Záznam sa ukladá v DVD kvalite, teda v tej najvyššej, aká je dnes bežne dostupná. DVD možno okamžite prehrať na domácom kine, strihanie z DVD je superjednoduché. Ak máte doma DVD rekordér, krásne si z urobeného záznamu nastriháte hotový film. DVD je veľmi skladné, malé a má slušnú kapacitu. No a trend budúcnosti? Je ním Blue-ray štandard, ktorý by mal byť schopný čítať aj dnešný DVD formát. Zatiaľ je však otázna jeho cena. V každom prípade je to médium s vynikajúcou teoretickou kapacitou, v porovnaní s dnešným DVD-formátom približne až 6-násobne vyššou.

Na čo sa zamerať

Pre amatérov
Rozlíšenie. Základné je 800-tisíc bodov či pixelov a stačí pre bežný záznam. Ak je cenový rozdiel akceptovateľný, je výhodnejšie siahnuť po vyššom rozlíšení. Ďalší stupeň býva 1 megapixel.
Zoom. Podstatný je optický, štandard sa pohybuje medzi 10- až 20-násobným priblížením. Digitálny zoom je nepodstatný ukazovateľ, pretože ide na úkor kvality obrazu. Pri 800-tisícpixelovom rozlíšení nemáte vôbec priestor na jeho použitie, ak chcete mať obraz dostatočne kvalitný.
Stabilizátor obrazu. Pri 10-násobnom optickom priblížení je aj jemné trasenie ruky na obraze veľmi vidieť, preto kamera potrebuje stabilizátor. Firmy ich volajú rôzne, napr. Sony má Super Steady Shot.
Objektív. Kamera potrebuje kvalitný objektív, dobrý je značkový Carl Zeiss. Bez značkového objektívu nemôže byť dobrá kamera.
Výdrž batérie. Výrobcovia zväčša udávajú výdrž s tou najlepšou, ale treba zistiť, koľko kamera vydrží so základnou batériou, dodávanou v balení. V prípade, že vám to nestačí, dokúpte si rezervnú.
LCD displej. Potrebujete hybridný dotykový LCD displej, teda dobre viditeľný na slnku aj v tme. Mal by byť širokouhlý - teda ak máte doma širokouhlý televízor, je rozumné zvoliť si režim 16:9 aj pri natáčaní. Na takomto displeji totiž reálne vidíte scénu, ktorú ste natočili, čiže vidíte ju rozmerovo nedeformovanú do formátu 4:3.
Ovládanie na ráme LCD displeja. Je dôležité. Mnohokrát totiž človek nakrúca sám seba s rodinkou a kameru má na statíve alebo položenú v prírode na skale. Vyvedené ovládanie vám vtedy uľahčí život.
Night Shot. Často točíme v prítmí či v šere, vtedy je potrebný Night Shot, ktorý imituje svetlo a umožňuje tak nakrúcať aj v tme. V takom prípade nepotrebujete kupovať externé svetlo na osvetlenie scény.
i.Link výstup. Ak chcete záznam strihať na DVD rekordéri alebo na PC, potrebujete dostať obraz von v plnej digitálnej kvalite, t.j. cez i.Link kábel.

Pre fajnšmekrov
Okrem kritérií nenáročného užívateľa treba brať do úvahy:
Zvuk. Stereo je štandard, vyšší štandard je priestorový, viackanálový zvuk. Kamery ho dosahujú buď vďaka externému mikrofónu, ktorý treba dokúpiť, alebo aj cez zabudovaný mikrofón.
Hľadáčik. Bežný človek filmuje cez LCD displej, ale fajnšmekri hľadáčik stále oceňujú, preto majú lepšie kamery popri farebnom LCD aj farebný hľadáčik.
Slot pre pamäťovú kartu. Kvalitnejšie kamery majú vstup pre pamäťovú kartu, na ktorú vedia ukladať fotky.
i.LINK vstup. Lepšie kamery majú i.LINK, nielen výstup ale aj vstup, čo umožňuje do kamery spätne nahrať postrihaný filmový dokument.
Spot meter/spot focus. Je to bodové meranie  pri snímaní, ktoré je oveľa presnejšie ako štandardné multibodové. Výsledkom je ostrejší obraz na predmetoch, ktoré sú podstatné a možnosť hrať sa s obrazom, teda mať časti scény ostré a časti neostré.
Obrazové efekty. Má ich každá kamera, ale kvalitou ich počet stúpa. Náruživí filmári ich vedia využiť pri filmovaní.
Prevodník obrazu. Bežné prevodníky sú
12-bitové, kvalitnejšie 16/12-bitové. Počet bitov udáva kvalitu spracovaného digitálneho obrazu.
Diaľkové ovládanie. Nie je nevyhnutné pre každého, ale mnohých poteší.
Prstence manuálneho ostrenia. Bonbónik pre najnáročnejších, ktorí si potrpia na kameru hodnú profesionála.

Akú pre koho vybrať?

Nenáročný užívateľ
- postačí mu základná digitálna kamera s čipom s rozlíšením 800-tisíc pixelov
- cenová úroveň: 15 000 - 25 000 Sk, minuloročné modely môžu v akcii klesnúť aj pod
15 000 Sk

Rodinný užívateľ - stredne náročný
- chce kamerou nahradiť aj digitálny fotoaparát, aspoň pre menej náročné scény, t.j. chce nosiť len jeden prístroj namiesto dvoch
- cenová úroveň: 25 000 - 32 000 Sk

Náročnejší užívateľ
- vyžaduje vysoké rozlíšenie pre najostrejší obraz, čiže také, že aj po výreze nebude obraz „pixelizovaný“, teda zrnitý
- chce 5.1 kanálový zvuk
- chce mať v kamere kvalitný foťák s 3-megapixelovým rozlíšením a ukladať fotky priamo na pamäťovú kartu
- chce si záznam postrihať na kvalitnom PC a stiahnuť ho do späť do kamery a takto uložený „profi“ záznam chce zálohovať na DVD alebo cez kazetu na DVD, lebo zväčša používa DVD rekordér
- cenová úroveň:
40 000 - 75 000 Sk

Extra náročný užívateľ
- formát MiniDV mu nestačí, prechádza na plne digitálnu televíziu, čiže HDV - High Definition TV, čo je štyrikrát kvalitnejší záznam ako DV
- kamery v tomto segmente plne konkurujú filmovým a stotisícovým televíznym kamerám tak kvalitou, ako aj profi vybavením (nastavovanie teploty farieb v obraze, krokovanie clony, ostrenia, dojazd a odjazd kamery)
- cenová úroveň: 130 000 - 180 000 Sk

MiniDV je najrozšírenejší formát

V roku 1994 prišla firma Sony s výklopným LCD panelom ako náhradou za klasický okulár, dovtedy väčšinou čiernobiely. To bol krok k farebnému zobrazeniu nakrúcaného obrazu. Prvá digitálna kamera, ako ju poznáme, sa podobala na dnešné poloprofesionálne trojčipové kamery, ktoré používajú či už menšie televízie alebo ľudia, ktorí potrebujú vyprodukovať obraz v DV formáte, kvalitnejší ako dokáže bežná kamera. Dnešné digitálne formáty sa delia na kompresné a bezkompresné. Bezkompresné sú MiniDV, Digital8 a Micro MV a kompres-
né MPEG2. MiniDV a Digital8 formáty sa neodlišujú vo veľkosti média - kazety, na ktorú ukladajú obraz a zvuk. MiniDV je suverénne najrozšírenejší formát. Ako digitálna technológia používa čip na spracovanie obrazu a uloženie na médium. Veľkosť čipov sa líši od 800-tisíc bodov až po 3 megapixlové, alebo systémy 3x1 megapixel.