Jeho snom je hrať na Západe

Získali ste Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov. Prekvapilo vás to?

- Neviem, či prekvapilo. V kútiku duše som očakával, že sa mi to podarí. Už minulý rok som bol nominovaný, ale nevyšlo to. Teraz som tomu už veril. Som šťastný, že sa mi to splnilo.
Očakávali ste aj to, že budete v desiatke ankety Futbalista roka?
- To som teda nečakal. Keď som videl nominácie
v novinách, bol som prekvapený. Povedal by som, že to bol pre mňa šok.
Kam by ste zaradili tieto dva úspechy, ktoré sú trošku iné než tie na trávniku?
- Je to individuálne ocenenie, ale netreba ho preceňovať. Na ihrisku sme jedenásti a futbal je kolektívna hra. Potešilo ma veľmi, ale musím to potvrdzovať aj ďalej.
Môžeme povedať, že máte za sebou jeden z najúspešnejších rokov vo vašej krátkej kariére?
- Určite áno. Hlavné je, že som nemal nejaké vážnejšie zranenie, čo sa často nestáva. Keď máte zdravie, tak sa dá na tom stavať. A keď sa k tomu pridá aj šťastie, môže sa niečo pekné podariť. Mne to teraz vyšlo.
V januári ste to nemali ružové, no záver ste mali famózny. Dostali ste sa do základu v Zenite i do reprezentačného áčka. Ako ste vnímali ten skok?
- S takým niečím som nepočítal. Na začiatku roka som mal všelijaké myšlienky. V Zenite som nenastupoval ani v prípravných zápasoch, bol som v ťažkej situácii. Preto som veľmi rád, že rok som ukončil takto úspešne.
Vaša situácia v klube sa síce zmenila, predsa len, nechceli by ste zmeniť dres?
- Som spokojný, ale Rusko je na východe. Sen každého futbalistu je zahrať si niekde na západe. Boli tam nejaké šumy, ale vnímal som ich len okrajovo. Snažil som sa sústrediť na futbal, i keď záujem takých veľkých klubov (Liverpool - pozn. red.) poteší.
Lucia Petrincová